"Hovoríme skôr o sezónnej afektívnej poruche. To je označenie pre zhoršenie nálady objavujúce sa v súvislosti so skracovaním dňa. Táto porucha sa preto objavuje najčastejšie na jeseň. Človek ňou trpiaci teda zápasí s depresiou hlavne koncom kalendárneho roka, zatiaľ čo v lete problémy mať nemusí. Oproti tomu je potrebné odlíšiť klasickú depresiu, ktorá nie je toľko závislá na ročnom období. Vo svojej praxi pozorujem zhoršenie stavu u rady klientov práve v povianočnom období. Netrúfol by som si to však hodnotiť ako nejakú samostatnú poruchu, skôr ako zhoršenie už prítomnej depresie," mieni pre Lidovky.cz psychiater.
Smútok, úzkosť, neschopenka
Najčastejšie sa takéto depresie prejavujú nechuťou do života, únavou, problémom vôbec sa donútiť do nejakej aktivity a zlým sústredením. A samozrejme depresívne čiže patologicky smutnou náladou. Poruchy spánku tu bývajú tiež, ale skôr v zmysle zvýšenej potreby spánku ako jeho skrátením. U niekoho môže byť hlavným príznakom podráždenosť, vyvolávanie hádok. Môže dôjsť k zvýrazneniu úzkostných stavov. Pacienti tiež mávajú zvýšenú chuť do jedla, najmä vyhľadávajú sladkosti.
V takom prípade sa depresia prejaví aj na našej práci. "Ľudia sa najčastejšie sťažujú na nevýkonnosť, nesústredenosť, nechuť do práce, nechuť vôbec odchádzať z domu a stretávať sa s inými ľuďmi. Časté sú sťažnosti na zlú pamäť. Ale ak sa objaví spolu s ostatnými depresívnymi príznakmi, potom je to skôr prejav zlého sústredenia než nejakého typu demencie," upozorňuje Ladislav Soldán. Pracovnú neschopnosť je podľa jeho slov možné vystaviť, jej dĺžka sa však nedá odhadnúť dopredu. Niekomu stačia jeden dva týždne, v prípade vážnej depresie môže trvať mesiac aj dlhšie.
Po Vianociach kúpele?
Keď ochorieme, väčšinou hľadáme príčinu, aby sme sa chorobe nabudúce vyhli. U depresie je podľa doktora Soldán faktorov viac. "Už som spomenul krátky deň, vstávame do tmy a ideme spať za tmy. Pritom striedanie svetla a tmy je dôležitý cyklus, ktorý súvisí s uvoľňovaním hormónu melatonínu, ktorý má preukázateľné antidepresívne účinky. Chýbajúce svetlo je ale možné doplniť aj v domácich podmienkach," líči Ladislav Soldán.
Medzi ďalšie príčiny depresie môže patriť narušenie stereotypu. Ľudia trpiaci duševnými poruchami sú citlivejší a akékoľvek narušenie stereotypu môže ich psychické ťažkosti prehĺbiť. "Je pritom jedno, či ide o udalosť negatívnu, alebo pozitívnu, ako sú napríklad vianočné sviatky. V našej kultúre sú spojené s ďalšími nárokmi, ako je napríklad nakupovanie darčekov, dodržiavanie tradícií, upratovanie, navštevovanie sa pod. To všetko si vyžaduje "extra" energiu, ktorú často nemáme kde brať. A potom naozaj dochádza k situácii, že v následnom období, kedy by sme mali byť oddýchnutí a plní energie do práce, skôr energiu potrebujeme a chceme vlastne odpočívať."
Častejšie ženy než muži
Depresie sa podľa doktora Soldán vyskytujú častejšie u žien ako u mužov, obyčajne okolo štyridsiatky. Čo sa týka manželstva a partnerstva, bol tu opakovane preukázaný ochranný faktor týchto zväzkov oproti životu slobodného človeka.
"Manželstvo tiež vedie k predĺženiu dĺžky života a znižuje riziko závislosti na alkohole. Všeobecne je ale duševná porucha jedného z partnerov vždy zaťažkávacou skúškou pre vzťah. V prípade depresie, keď nemá človek chuť do života, sa to samozrejme na kvalite spoločného spolužitia prejaví. Medzi depresívne príznaky patrí napríklad poklesnuté libido," hodnotí Ladislav Soldán.
Podľa jeho názoru nehrá rolu, či človek žije v meste, alebo na dedine, ako skôr fakt, ako kvalitné má vzťahy s ľuďmi okolo seba.
"V meste môžete poznať veľa susedov, ale s nikým sa nepoznáte do hĺbky. Na dedine môžete mať len dvoch troch susedov, ale zase je dobré, že vás vypočujú, keď máte problémy. Takže záleží veľa na osobnosti každého z nás, či sme schopní vzťahy udržiavať a čerpať z nich podporu alebo ju naopak dávať. Vzdelanie štatisticky tiež vychádza ako protektívny faktor. Ale tu zase záleží nielen na tom, akú prácu človek vykonáva, ale aj v akom prostredí, najmä v akom kolektíve ju vykonáva. Okrem toho vzdelaní ľudia sa snažia žiť zdravšie, čo môže byť pozitívne z hľadiska prevencie depresie," upozorňuje psychiater.
Skúsim to sám
Ísť do psychiatrickej ambulancie je asi ťažké pre každého, ľudia si hovoria "možno to ešte nie je také zlé a dostanem sa z toho sám". No áno, ale ako? Doktor Soldán tvrdí, že dôležitú úlohu hrá svetlo. "Ak ste teda človek, u ktorého dochádza na jeseň opakovane k zhoršeniu nálady, má zmysel vyskúšať fototerapiu čiže liečbu svetlom. Tu sa odporúča opatriť si lampu pre denné svetlo o intenzite asi desať tisíc luxov. Tento zdroj si postavíte do svojej blízkosti do výšky očí a občas do neho pozriete. Inak si pri ňom môžete čítať alebo napríklad počúvať rádio. Pri tejto intenzite svetla stačí pol hodiny denne - najlepšie ráno - a prvý efekt sa dostaví v priebehu dvoch až štyroch dní, významné zlepšenie potom do dvoch týždňov. Okrem svetla je vhodné udržiavať režim, teda chodiť na prechádzky, byť aktívny, nezatvárať sa doma. "
Klasická depresia postihuje podľa doktora Soldán asi dve až tri percentá mužov a päť až desať percent žien v populácii. "Ak by išlo o spomínanú sezónnu afektívnu poruchu, tá sa objavuje u štyroch až deviatich percent populácie v zimnom období. Čiastočne sa ale môže dotknúť až pätiny populácie," hovorí Ladislav Soldán.
Na zákernú otázku, prečo si depresia vybrala práve mňa, je vraj ťažké odpovedať. Príčin môže byť viac. Mohol som zdediť isté gény od svojich predkov alebo ma mohlo určitým spôsobom formovať moje detstvo. "Tiež možno v živote dlhodobo zápasíte s ťažkou situáciou, ktorá k tomu všetkému môže prispieť," varuje psychiater.
Sú tiež krajiny, kde je vyššia miera samovrážd. Patrí sem napríklad Škandinávia. "Ale tam je zaujímavé, že aj keď v zime je denné svetlo len pár hodín, vyššia miera samovrážd nastáva zase až na jar, kedy už je svetla viac. A to väčšinou v máji až v júni. Pre sezónnej afektívnej poruche platí, že čím ďalej od rovníka človek žije, tým je väčšinou závažnejšia a trvá dlhšie," uzatvára Ladislav Soldán.