Na základe zubov a kostrových pozostatkov boli títo dávni ľudia vysokí necelých 120 centimetrov a niektoré z ich rysov boli skôr opičie. Napriek tomu sú kosti podľa vedcov zreteľne ľudské a patria doteraz neznámemu druhu, ktorý podľa miesta nálezu dostal meno Homo luzonensis. O tomto objave informoval časopis Nature.
Prvou stopou boli kosti, ktoré sa objavili v roku 2007. Archeológ Armand Salvador Mijares z Filipínskej univerzity prevádzal vykopávky v jaskyni na ostrove Luzon a objavil kosť z prsta na nohe. Podľa neho nevyzerala ako kosť moderného človeka. Ale z jednej kosti nebolo možné s istotou určiť, komu alebo čomu patrila.
Mijares spoločne s vedeckým tímom vykonával vykopávky počas ďalších štyroch rokov, keď pátrali po kostiach raných ľudí. V roku 2011 sa ich hľadanie vyplatilo - našli ďalšie kosti z prstov na nohách a na rukách, časť stehennej kosti a sedem zubov. Nič z toho nevyzeralo, akoby patrilo moderným ľuďom. "Zhodli sme sa, že by zrejme mohlo ísť o nový druh," uviedol Mijares.
Objaviť nový druh raných hominidov znamená v antropológii prelom v kariére - alebo jej koniec, ak by sa vedci mýlili. Preto tím strávil študovaním kostí a zubov ďalších osem rokov.
Teraz došli k záveru, že kostrové pozostatky patrili trom jedincom, ktorí podľa vykonaných testov žili niekedy v období pred 50-tisíc až 67-tisíc rokmi - teda zhruba v čase, keď sa náš vlastný druh začal šíriť z Afriky, aby obsadil zvyšok sveta, napísala agentúra AP.
Ide podľa nej o ďalší dôkaz, že aj keď je Homo sapiens teraz jediným preživším príslušníkom našej vetvy vývojového stromu, po väčšinu svojej existencie mal spoločnosť.