Bez očí, bez nôh, bez budúcnosti. Aj takto možno v skratke opísať tragédiu mladej generácie spred sto rokov. Vtedajší dvadsiatnici (ak vôbec ešte stále žili) riešili posttraumatický stres zo zákopov prvej svetovej vojny a fyzické ujmy, ktoré im často spálili vyhliadky na normálny život. A neraz i vieru, že život v takomto svete má vôbec zmysel. Napokon, tak si aj hovorili: stratená generácia.
Z ich pohľadu žijú dnešní mladí v raji. No, žiaľ, bez tejto perspektívy. A to zďaleka nie je to jediné, čo im (objektívne) chýba.
Stvorení na zrútenie
„Sprievod vyhasnutých odsúdencov.“ „Defilé vychudnutých intelektuálov bez odvahy k hriechu a bez odvahy k cnosti.“ Takto nemilosrdne opisuje populárny český kňaz, teológ a biológ Marek Orko Vácha vo svojej knihe Nevyžiadané rady mládeži dnešných dvadsiatnikov.
Na otázku redaktorky magazínu Pátek Lidových novín, či sú na tom naozaj tak zle, reaguje slovami: „Áno. Mnohí. Ja sa síce stále pohybujem medzi mladými ľuďmi, ale je to bublina. Väčšinou študenti rôznych pražských vysokých škôl. Na jednej strane je to smotana. Inteligentná, empatická, zapálená mládež s obrovským drajvom a túžbou po dobre. A tiež s veľmi slabou vôľou. Len čo sa objaví prekážka, tak to nejako nejde ďalej. Keď príde sekvencia nezdarov – rozídu sa s babou, neurobia štátnice a doma to tiež nie je úplne dobré – tak sa zrútia.“
Váchove slová korešpondujú s pohľadom učiteľov, psychológov či psychiatrov.
Nielenže spoločnosť rekordne trápia depresie a úzkosti, no navyše sa čoraz viac presúvajú do nižších vekových kategórií. Fakt, že dnešní mladí po sérii bežných životných nezdarov veľmi rýchlo upadajú do pasivity, depresie ...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.