V noci z 25. na 26. apríla 1986 sa na IV. bloku vtedajšej jadrovej Černobyľskej jadrovej elektrárne V. I. Lenina, známej dnes ako Černobyľ, odohrala najväčšia jadrová havária všetkých čias. Obsluha vtedy doviedla reaktor až na pokraj katastrofy, kvôli sérii chýb, porušovaniu predpisov, ale aj preto, že nebola dostatočne oboznámená so správaním reaktora v extrémnych režimoch.
O pol druhej v noci séria udalostí vyvrcholila dvoma veľkými výbuchmi (nie však jadrovými), ktoré roztrhli reaktor aj budovu okolo neho a rozšírili rádioaktívne látky do širokého okolia.
Výročie havárie pripomenul široko oceňovaný seriál televízie HBO. Je naozaj viacmenej verným obrázkom udalostí v elektrárni? To bola prvá otázka pre hosťa relácie Rozstrel serveru Technet.cz, odborníka na rádioaktívnu ochranu, Zdeňka Rozlívku.
"Rad vecí, ktoré boli ukázané v seriáli, zodpovedal tomu, ako to skutočne bolo. To ma naozaj prekvapilo," povedal riaditeľ českého Štátneho ústavu radiačnej ochrany. Vytkol by snáď len niektoré detaily ako zobrazenie akútnej choroby z ožiarenia: "Tí ľudia trpeli poruchami krvi a vnútorných orgánov, ktoré sa navonok neprejavovali takým drastickým spôsobom, ako sme videli v seriáli." Samotný výbuch podľa neho tiež možno nebol v skutočnosti taký "efektný ", postupnosť udalostí i následky explózie sú zobrazené presne.
Škody na zdraví
"Väčšina zmeny elektrárne bola na velíne, ktorý bol odtienený, a bezprostredne pri výbuchu sa im nič nestalo, avšak v reaktorovej hale boli dvaja ľudia, ktorí zomreli," vykreslil Zdeněk Rozlívka. Ak neopustili velín, dostali dávku rádovo okolo stoviek miligrayov, čo je pod prahom akútnej choroby z ožiarenia.
Väčšina ľudí s akútnou chorobou z ožiarenia sa potom regrutovala z elektrárenskej jednotky hasičov, ktorí zasahovali po požiari. "Bolo tam 134 ľudí, ktorí preukázateľne trpeli touto chorobou a z nich 31 zomrelo. Dvadsaťosem na chorobu z ožiarenia, tri z iných príčin," vypočítal Rozlívka.
"Títo ľudia dostali dávky aj niekoľkých grayov. Hovorí sa, že dávka zhruba okolo jedného graya spôsobuje nejakú formu akútnej choroby z ožiarenia a pri dávke cez desať grayov už nedá prakticky prežiť." Dávky pred 40 až 50 grayov spôsobujú tzv. nervovú chorobu z ožiarenia, na ktorú ľudia umierajú za niekoľko desiatok minút až niekoľko hodín. Také vysoké dávky v Černobyli však zrejme nikto nedostal. Zasiahnutí tak žili niekoľko dní, niekedy aj týždňov, než na chorobu zomreli.
Prahy citlivosti môžu byť u rôznych jedincov samozrejme iné, podľa Rozlívky však nie sú rozdiely úplne zásadné: "Rádovo sú v jednotkách či desiatkach percent, nie dvojnásobok alebo niečo také," vyhlásil.
Poškodenie organizmu ožiarením je iný charakter ako sme u bežných zranení zvyknutí: "Poškodenie je rozosiate po tkanivách, nie je na jednom mieste, a preto sa tiež neprejaví hneď." Inak povedané, ožiareným postupne umierajú bunky na náhodných miestach tela. Zlyhávaniu organizmu či jeho častí je teda postupné, a v prípade menších dávok ho organizmus dokáže úspešne opraviť.
Ako sa chránili
Následky ožiarenia likvidátorov pri odstraňovaní havárie, sa plánovači snažili obmedziť niekoľkými spôsobmi. Po prvé samozrejme vzdialenosťou. Na streche elektrárne mohla byť príkonová dávka až 120 grayov za hodinu, vo vzdialenosti niekoľkých stoviek metrov už bola zhruba stotisíckrát menšia. Situáciu samozrejme komplikovalo to, že pri výbuchu bol do okolia rozmetaný materiál z reaktora, a tak žiarenie pochádzalo aj z terénu.
Aspoň niektorí likvidátori boli tiež vybavení fyzickou ochranou vrátane napríklad viest z olovenej gumy (žiarenie lepšie pohlcujú prvky s vysokým atómovým číslom ako práve olovo, ale napríklad urán, ktorý sa však z praktických dôvodov nepoužíval). Prípadne tiež dýchacími maskami či rúškami, ktoré mali zabrániť vdýchnutiu a usadeniu rádioaktívneho materiálu v pľúcach.
Hlavný spôsob ochrany, ktorý sa používal vo vysoko kontaminovaných oblastiach (napr. strecha elektrárne), bola však ochrana časom. "Boli v tých miestach len takú dobu, aby dostali dávku, ktorá im zaručí, že nedostanú akútnu chorobu z ožiarenia alebo len jej veľmi ľahkú formu," uviedol Rozlívka.