Paleontológ: Veľká Fatra k nám doputovala zo Švajčiarska alebo Francúzska

Ako to bolo na Slovensku v minulosti s morom a je šanca, že niektoré z vyhynutých živočíchov opäť ožijú? Aj o tom sme debatovali s Adamom Tomašových z Ústavu vied o Zemi SAV.

Prečo ste sa stali paleontológom? Môžu za to dinosaury?

Zaujímali ma v podstate skameneliny ako také, nielen dinosaury. Na začiatku som bol ovplyvnený skôr zvyškami morských organizmov, ktoré sú na Slovensku alebo v susedných krajinách často zachované.

Zbierali ste mušle?

Aj to (úsmev). Vo svojom výskume sa tiež nakoniec zaoberám organizmami, ktoré obývali morské prostredia.

Akademický výskum v paleontológii však nie je limitovaný tým, čo sa nachádza na území danej krajiny, ale viaže sa na geografický priestor alebo skupinu organizmov, ktorá je pre riešenie daného vedeckého problému dôležitá.

Ja okrem Slovenska pracujem napríklad aj v Alpách, Portugalsku, Stredozemnom mori alebo v severovýchodnej časti Tichého oceánu.

Paleontológ sa zaoberá skamenelinami bývalých živočíchov. Čo všetko z nich dokážete vyčítať?

Napríklad to, ako ekosystémy reagujú na náhle zmeny, čo spôsobilo masové vymieranie alebo ako rýchlo sa ekosystémy mohli „zotaviť“ po dopade asteroidu. Paleontológia je tak často v podstate detektívnou prácou.

Snažíme sa rozlúštiť, akým spôsobom alebo presne kedy v minulosti došlo k rýchlemu vzniku nových druhov, ako dlho tieto udalosti trvali, alebo napríklad „kto alebo čo“ bolo zodpovedné za vyhynutie druhov.

Paleontológovia sú tak čiastočne biológovia, ktorí skúmajú biologickú evolúciu, zároveň sú tiež geológmi, ktorí skúmajú, ako sa vyvíjala samotná zemská kôra, v ktorej sú skameneliny zachované.

V mnohých prípadoch sú zvyšky organizmov priamo horninotvorné, napríklad mikroskopické zvyšky organizmov z planktónu tvoria vápence. Skameneliny a horniny, v ktorých sú zachované v zemskej kôre, vytvárajú časový archív biologickej evolúcie.

Skameneliny sú teda v istom zmysle knihou.

Áno, sú súčasťou usadenín, ktoré sa postupne ukladajú spolu napríklad v oceánoch, čím vytvárajú archív alebo kroniku, ktorá sa skladá z vrstiev – s tým, že horniny, ktoré sú zvyčajne najvyššie, sú najmladšie.

V zemskej kôre sú zvyšky mnohobunkových organizmov – ktoré si môžeme všimnúť v horninách ako skameneliny voľným okom – zachované najmä v tých horninách, ktoré vznikli počas posledných 550 miliónov rokov.

Je to však len zlomok z toho, čo kedysi existovalo. Počas niektorých období žiadne horniny nevznikajú a z organizmov sa nezachová nič.

Počas iných období sa zase zachová len skreslená č...