Ako bude vyzerať človek budúcnosti. Naozaj vymiznú modrooké blondíny?

„Neprežije ten najsilnejší. Ani ten najinteligentnejší. Ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť,“ povedal otec evolučnej teórie Charles Darwin.

„V nie príliš vzdialenej budúcnosti, budeme to počítať na stáročia, civilizované ľudské rasy takmer na celom svete vyhladia a nahradia rasy divošské. Zároveň budú bezpochyby vyhladené antropomorfné opice. Medzera sa potom ešte zväčší, pretože sa bude nachádzať medzi civilizovaným človekom a ľudoopmi typu paviána.“

​Britský biológ sa zrejme vo svojich predpovediach unáhlil, dnes už veda s istotou vie povedať, že evolúcia funguje, no nie v horizontoch stáročí, ale miliónov rokov.

A život, najmä ten ľudský, intenzívnejšie ako evolúcia ovplyvňuje rozvoj medicíny a technológií. Genetické inžinierstvo, kozmetická chirurgia a protetické implantáty predlžujú obdobie prežívania, tvary tela sa menia umelo na základe trendov a estetických preferencií.

Analýza archaickej DNA

Na to, aby veda dokázala predpovedať budúci vývoj, potrebuje poznať minulosť. Vedný odbor archeogenetika sa zaoberá výskumom a analýzou archaickej DNA.

„Je to DNA, ktorá sa nachádza v archeologickom alebo inom historickom, prípadne muzeálnom materiáli organického pôvodu. Nemusí ísť len o ľudské kostrové pozostatky, ale aj o zvyšky potravy, semien, oblečenia, zubného kameňa, fosílií alebo pôdy,“ hovorí Marián Baldovič z Katedry molekulárnej biológie Univerzity Komenského v Bratislave.

Do pôsobnosti archeogenetiky patrí aj analýza DNA vzoriek súčasných ľudí a formovanie antropologických aj evolučných hypotéz.

„Často sa tejto oblasti hovorí aj archeogenomika alebo paleogenomika. Ide o výrazne medziodborovú disciplínu, ale vzhľadom na používané metódy, a najmä charakter dát, sa v tejto oblasti pohybujú predovšetkým odborníci vzdelaní v molekulárnej biológii, genetike alebo bioinformatike a tí sa potom púšťajú do interpretácií otázok o našom pôvode, histórii, spôsobe života alebo zdraví našich predkov.“

Na Slovensku už vedci analyzovali DNA z pozostatkov starých pár storočí až niekoľko tisícročí. Vo svete sa pozreli aj na nálezy staré desiatky tisíc rokov, dokonca aj staršie ako sto tisíc rokov.

„Je pravdepodobné, že už sme v tomto smere narazili na limit, aspoň čo sa týka analýzy DNA, ale zdá sa, že analýzy niektorých pretrvávajúcich proteínov nám umožnia ísť ešte ďalej, aj keď obsahujú menej informácií.“

Baldovič však pripomína, že z evolučného pohľadu ide stále o veľmi krátke obdobia. „Takže rozdiely medzi genómom súčasného človeka a pozostatkov spred desiatok tisíc rokov sú z celkového pohľadu takmer zanedbateľné.“

No vieme, že dnešný človek dokáže zvládať mnohé ochorenia lepšie, ako to vedeli naši predkovia, ktorí ich predtým nepoznali. Pozitívne sa vyvíja aj schopnosť trávenia laktózy, ktorá sa rozšírila až v priebehu posledných tisícročí spolu s rozmachom chovu dobytka.

„Kto tento cenný zdroj kalórií a vitamínu D dokázal zužitkovať aj v dospelosti, ...