Vedci dnes publikovali článok v renomovanom vedeckom časopise Zootaxa. Kôrovca nazvali Eurythenes plasticus, aby poukázali na problém plastového odpadu v prírode.
Výskum podporil aj Svetový fond na ochranu prírody (WWF), ktorý upozorňuje na problematiku plastového znečistenia, uviedla jeho slovenská pobočka v tlačovej správe.
V hĺbke vyše šesť kilometrov
Tím morských biológov a biologičiek z britskej Univerzity v Newcastle sa venuje výskumu najhlbších oblastí planéty. Nový druh kôrovca našli v Mariánskej priekope v oblasti medzi Japonskom a Filipínami, v hĺbke viac ako 6 900 metrov.
„Keď pomenúvame novoobjavený druh, pozeráme sa na to, čo je preň charakteristické. Tohto kôrovca sme nazvali Eurythenes plasticus, pretože jednou z najšokujúcejších vecí, ktorá sa s ním spája je, že súčasťou jeho tela sú plasty. Chceme poukázať na to, aký vplyv má človek na druhy, ktoré stále iba spoznávame. A podporiť požiadavku na rýchle kroky k zastaveniu znečisťovania oceánom plastovým odpadom,“ hovorí morský biológ Alan Jamieson, ktorý tím vedie.
Výsledky výskumu potvrdili, že v tele živočícha boli zvyšky polyetyléntereftalátu, známeho pod označením PET. Tento typ plastu sa používa na výrobu fliaš, nádob na jedlo či textilných vlákien.
„Novoobjavený druh Eurythenes plasticus nám ukazuje, ako ďaleko siahajú dôsledky nášho nezodpovedného nakladania s plastovým odpadom. Na najodľahlejších miestach planéty, v najhlbších miestach oceánu žijú živočíchy, ktorých telá obsahujú plasty skôr, ako sme ich vôbec spoznali,“ hovorí Heike Vesper, ktorá má na starosti program ochrany morí a oceánov vo WWF Nemecko.
Milióny ton odpadu
WWF minulý rok spustila celosvetovú petíciu za globálnu dohodu o zastavení znečisťovania oceánov plastovým odpadom, ktorú podpísalo viac ako 1,6 milióna ľudí. Zároveň zverejnila veľkú štúdiu o plastoch, podľa ktorej ich spotreba stále rastie.
V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, čo je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty. Až 40 percent z tohto množstva bolo určených len na jedno použitie a malo životný cyklus kratší ako jeden rok.
„Štúdia WWF uvádza, že v prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu, veľká časť z tohto množstva skončí práve v moriach a oceánoch. Na to, aby sme zastavili znečisťovanie prírody, morí a oceánov plastmi nestačia lokálne aktivity. Krajiny musia spojiť sily a prijať medzinárodnú dohodu,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Dodáva, že nie každý jedinec E. plasticus dnes obsahuje plasty. „Ak sa nám podarí vyriešiť problém znečisťovania morí plastovým odpadom, tak meno, ktoré tento živočích dostal, zostane pre ľudstvo len výstrahou. Bude nás varovať pred tým, kam môže viesť nezodpovedný prístup k ochrane prírody.“