V túto chvíľu sa zdá, že šírenie koronavírusu v tejto ázijskej krajine pomáha zastaviť rozsiahle testovanie obyvateľov, aktívne hľadanie potenciálnych nakazených, a to aj s využitím ich osobných údajov, a karanténa možných infikovaných, takisto strážených pomocou techniky. Teda postupy, ktoré donedávna boli v demokratických krajinách nepredstaviteľné, uvádzajú Lidovky.cz.
Južná Kórea je po Číne na druhom mieste medzi ázijskými krajinami postihnutými novým koronovírusom - podľa posledných oficiálnych údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zatiaľ napočítala 8320 chorých.
Z nich však doteraz zomrelo „len“ 81 osôb, teda zhruba každý stý zistený nakazený. To je prekvapivo dobrý údaj, pretože napríklad v Číne činí úmrtnosť Covid-19 asi štyri percentá a v Taliansku zatiaľ deväť percent.
V posledných dňoch tiež Južná Kórea hlási pokles nových prípadov - podľa posledných údajov WHO z utorka ich bolo zaznamenaných 84. Pritom táto krajina nezatvárala oblasti s najvyšším výskytom ochorenia, ako sa tomu dialo napríklad v Číne.
Význam testov
Špičkový vedecký časopis Science vo svojom redakčnom článku prisudzuje veľký podiel na brzdení infekcie najmä rozsiahlemu testovaniu na prítomnosť vírusu v tele obyvateľov.
Podľa údajov časopisu bolo v päťdesiatmilionovej krajine otestovaných 270-tisíc osôb, čo zodpovedá viac ako piatich otestovaným ľuďom z každého tisíca obyvateľov.
Teraz tu každodenne prebieha 15-tisíc testov, často ľudí sediacich priamo v automobile, ktorí prišli do testovacieho strediska.
Južná Kórea sa poučila z roku 2015, kedy do krajiny pricestoval biznismen nakazený vírusom MERS. Ten tiež patrí medzi koronavírusy, vyvolal vo svete epidémii v rokoch 2012 a 2013, potom ustúpil, ale stále sa občas objavuje.
Biznismen navštívil tri kórejské nemocnice, než bol vírus správne diagnostikovaný. Nakazil 186 osôb, vrátane pacientov, z ktorých 36 zomrelo. Zdravotnícke úrady vtedy skontrolovali, prípadne posadili do karantény 17-tisíc ľudí. Po dvoch mesiacoch epidémia zmizla.
Následne prijaté opatrenia položili dôraz na testovanie. Preto teraz úrady začali hneď po prvých správach o možnosti nákazy novým koronavírusom úspešne spolupracovať s výrobcami na príprave a výrobe testov na zistenie vírusu.
Osobné dáta pre úrady
Ďalšie postupy, umožnené legislatívou platnou od roku 2015, dovoľujú úradom získať a spracovať údaje o využívaní a pohybe mobilných telefónov, platení kreditnými kartami aj iné osobné dáta. Tá umožňujú zistiť, kde sa nakazený človek pohyboval a prípadne kto bol v blízkosti.
Dokonca existujú počítačové aplikácie prístupné verejnosti, kde sú nazbierané dáta, po odstránení osobných údajov, k dispozícii, takže sa ľudia môžu sami zamyslieť, či s nejakou infikovanou osobou neprišli do styku.
Zistení pacienti sú rozdeľovaní do troch skupín. Najvyššie rizikoví chorí, ktorých celkový zdravotný stav nie je dobrý, majú prednosť pri hospitalizácii v nemocniciach.
Pacienti so stredným rizikom sú posielaní do vyčlenených priestorov patriacich verejným inštitúciám alebo do firemných školiacich stredísk, Tam majú základnú lekársku starostlivosť a sú prepustení, keď im test dvakrát nepotvrdí prítomnosť vírusu.
Chorí s najľahšími príznakmi a tiež príbuzní pacientov musia zostať dva týždne v domácej karanténe. Rovnaké nariadenie platí pre osoby, ktoré sa dostali do kontaktu s niektorým chorým - „kontaktom“ sa myslí, že sa priblížili na dva metre k infikovanému človeku, prípadne boli v tej istej miestnosti, kde chorý zakašlal.
Ako opisuje web časopisu MIT Technology Review, poverení pracovníci ľuďom v karanténe dvakrát denne telefonujú a zisťujú ich stav, súčasne mobilné telefóny zaznamenajú a upozorní, keby opustili miesto karantény. Takto sledovaní však nie sú úplne všetci v karanténe, pretože napríklad starší ľudia nedokážu s aplikáciou v mobile dobre pracovať.
Napriek týmto opatreniam miestne médiá zaznamenali štyri prípady ťažko chorých ľudí, ktorí neboli do preplnených nemocníc prijatí včas a situáciu neprežili.
Ostatným obyvateľom juhokórejské úrady odporúčajú nosiť rúška, umývať si často ruky, vyhýbať sa miestam s viacerými ľuďmi a pokiaľ možno pracovať z domova.
Nezdarná ovečka
Juhokórejský postup nepochybne posúva hranice občianskych slobôd, ale funguje. Aj tak však miestni i zahraniční epidemiológovia upozorňujú na jedno veľké špecifikum, ktoré môže všetky doterajšie predstavy a nádeje zvrátiť.
Plných šesťdesiat percent doteraz zistených prípadov ochorenia je totiž spojených s mohutnou náboženskou skupinou zvanou Ježišova cirkev Sinčchondži, ktorá pôsobí tiež inde vo svete.
Jedna členka tejto cirkvi v meste Tegu ignorovala v polovici februára rady lekárov, bežne sa stýkala s ľuďmi a chodila na dvojhodinové náboženské obrady, pri ktorých stovky veriacich sedia bok po boku.
Preto sa tiež medzi členmi Cirkvi a v ich okolí našlo toľko nakazených, ktorí sa však dali relatívne dobre vyhľadať. Na ne sa sústredila značná pozornosť. Nemožno však vylúčiť, že niekde inde tlie iné ohnisko nákazy, ktoré zatiaľ uniklo pozornosti.