„Nepochybne existujú typy správania, ktoré môžu spôsobiť rad infekcií. Prečo by však nestarostlivé umývanie rúk malo viesť k smrti pacienta, ktorý už leží na jednotke intenzívnej starostlivosti? To je absurdné,“ hovorí odborník na biológiu, genetiku, pandémie alebo biotechnológie.
Koronavírus navyše cieli vážnejšie na mužov všetkých vekových skupín a bez ohľadu na rizikové faktory, uvádza Xman.cz.
„V skutočnosti sme svedkami toho, že akonáhle sú muži nakazení, nevedú si v súboji s vírusom dobre. Poukazuje to teda na genetiku. Toto ochorenie má genetickú zložku,“ tvrdí Sharon Moalem.
Rozdielmi v genetickej kondícii mužov a žien sa zaoberá jeho posledná kniha. Má výrečný názov Lepšia polovica: o genetickej prevahe žien.
To muži sú slabšie pohlavie
Svoju profesionálnu dráhu začal Moalem výskumom Alzheimerovej choroby. A narazil vtedy na problém. Ukázalo sa, že je ťažké hľadať pre jeho štúdie zdravých mužov vysokého veku. A už vtedy sa zo strany svojich kolegov stretol s odpoveďou, ktorú stretával aj potom: muži pijú, fajčia, páchajú samovraždy, to preto.
Lenže potom ho do očí udrela osobná skúsenosť. V roku 2016 mal so svojou ženou vážnu dopravnú nehodu. A hoci sa manželka potýkala s horšími zraneniami, vyliečila sa rýchlejšie ako on.
A lepšiu životnú silu a odolnosť nepozoroval iba u žien staršieho veku, zápoliacich s alzheimerom, ale aj u dievčatiek - bábätiek na novorodeneckých jednotkách intenzívnej starostlivosti, kde pôsobil tiež. A k tomu vzduchom lietalo veľa znepokojujúcich faktov, ako pripomína server Independent.
Predčasne narodené dievčatká majú väčšiu šancu na prežitie než chlapci, na druhej strane životného cyklu potom nájdeme oveľa viac žien starších ako sto rokov ako mužov.
„Najťažšia vec, ktorú môže ľudská bytosť zvládnuť, je prekročiť stovku. Deväťdesiatpäť percent z tých, ktorí to dokážu, sú ženy. Súčasne sa vo svete dočká svojich prvých narodenín viac dievčatiek než chlapcov,“ hovorí Moalem.
Smrteľné choroby, ako sú srdcové choroby, rakovina, cukrovka, napádajú a oveľa pustošia mužov ako ženy. A hoci sa na sto dievčat narodí sto päť chlapcov, do štyridsiatich rokov veku sa pomer vyrovná.
Zvedavý výskumník mal teda veľa dôvodov pustiť sa do hľadania odpovedí. Počas pátrania spoznal, že po stáročia tradovaná poučka o mužskej prevahe klame, preto ju opravuje a tvrdí: To muži, nie ženy, sú slabšie pohlavie. A kľúčom je podľa neho počet chromozómov X.
Ženy majú pre boj s vírusom taktickú jednotku
Každý človek nesie vo svojich bunkách súbor 46 chromozómov. Jeden z tých dvadsiatich troch chromozómových párov určuje ľudské biologické pohlavia. Mužské bunky obsahujú chromozóm X odovzdaný matkou a chromozóm Y od otca, ženské bunky majú dva chromozómy X, od každého z rodičov jeden.
Chromozóm Y má zhruba sedemdesiat génov a je špecialistom na reprodukčné schopnosti muža. Chromozóm X je však celkom iná trieda. Génov obsahuje takmer tisíc a zvládne toho omnoho viac. „Jeho gény sa podieľajú na práci mozgu a imunitného systému, dvoch kľúčových vecí, ktoré ľudská bytosť potrebuje na prežitie,“ zdôrazňuje Moalem.
Chromozóm X je tak komplexný, že by s dvoma takýmito chromozómami embryo neprežilo, toľko genetických informácií by tá dvojica predstavovala! Počas vývoja plodu je preto jeden chromozóm X "vypnutý".
„Dogmou teda bolo, že žena je vlastne ako muž, pretože môže využívať iba jeden chromozóm X,“ cituje Moalema magazín New Statesman. Lenže chromozóm X, ktorý je "umlčaný", si dvadsaťpäť percent svojich génov uchová. Žena tak má v každej bunke podľa Moalema o zhruba 250 "aktívnych génov" viac ako muž.
V polovici ženských buniek však pritom vládne chromozóm X od otca, v druhej ten, ktorý žene odovzdala matka. „Genetická diverzita je skutočne cenná,“ hovorí Moalem a ukazuje to práve na tom, ako sa organizmus dokáže vysporiadať s votrelcom v podobe vírusu, aj to je totiž poslaním génov chromozómu X. A ženy majú hneď dve odlišné populácie buniek imunitného systému, aby nájazdníkov rozpoznali.
„Keď som koronavírus, môžem si svoj povrch pokryť proteínom, ktorý signalizuje: 'Pustite ma dnu, nenapadajte ma.' A bunky ženského imunitného systému sa potom viac ako v prípade mužských buniek dožadujú doplňujúcich informácií,“ opisuje. A dodáva: „Bunky ženského imunitného systému fungujú ako taktická jednotka. Špecializujú sa, potom vzájomne reagujú a kooperujú, aby votrelcov napadali.“
Muži majú k dispozícii oveľa skromnejšiu imunologickú armádu. „Ako muž všetky tie možnosti nemám. Nezostáva mi, než dúfať, že môj jediný chromozóm X dokáže vírus rozpoznať - a tiež zabiť,“ nezastiera limitované šance mužov Moalem.
A neskrýva ani to, že svoju teóriu považuje za prelomovú. „V zásade predkladám návrh nového biologického zákona. Pohlavie, ktoré má dva totožné chromozómy, má ohromnú genetickú výhodu,“ zhŕňa. A dokladá, že sa to týka aj boja s koronavírusom.
Dva zámky sú bezpečnejšie ako jeden
Ten totiž využíva práve toho, že muži majú k dispozícii iba jeden chromozóm X. Koronavírus sa totiž do pľúcnych buniek dostáva cez enzým ACE2, ten je jeho vstupnou bránou.
„Gén, ktorý ACE2 tvorí, je na chromozóme X. A keď má koronavírus správny kľúč, odomkne každú z pľúcnych buniek mužovho organizmu. Lenže ženy majú dva chromozómy X, takže polovica ich pľúcnych buniek má jeden zámok v podobe ACE2, druhá polovica trochu odlišný zámok ACE2. Šanca, že vírus má kľúč, ktorý perfektne sadne do oboch zámkov, aby ich odomkol, nie je veľká,“ objasňuje Moal.
Preto sa podľa neho vírus zvyčajne nedostane do toľkých pľúcnych buniek ženského organizmu, aby napáchal také škody ako v mužských pľúcach.
Veda ženám nerozumie
Genetické rozdiely medzi mužmi a ženami sa samozrejme netýkajú len schopnosti reagovať na koronavírus. Moalemova teória by tak znamenala, že doterajšia veda aj medicína k ženám nepristupujú účinne. Aj preto, že historicky vychádzali prevažne z testov na mužoch.
„Nebola v tom žiadna patriarchálna konšpirácia,“ usudzuje však Moalem, medicína po mužoch siahala podľa neho preto, že ich považovala za „použiteľnejších“: „Nepoškodíte ich reprodukčné orgány, spermie regenerujú, takže môžete riskovať a dávať im lieky pre testovanie.“
Súhlasí však s knihou Neviditeľné ženy, v ktorej feministka Caroline Criado-Perezová poukazuje na to, že svet, doteraz uspôsobovaný mužom, ponúka rodovo „zaujaté dáta“.
A marginalizácia žien môže dokonca ohrozovať životy. Server The Independent pripomína napríklad krok amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv, ktorý v roku 2013 musel zmeniť odporúčanie pre užívanie lieku ambien, pretože uznal, že ženy potrebujú nižšie dávky ako páni.
Podľa Moalema môže za vedeckú zaujatosť aj fakt, že vede dominovali muži. Vo svojej knihe podáva podľa The Independent alternatívna verzia vedeckých objavov - a jedným z nich je napríklad objav chromozómu Y.
Podľa neho ho ako prvý identifikovala genetička Nettie Stevensová. Vďaka tomu, že sedel v redakčnej rade odborného magazínu, jej ho však po tom, čo sa s jej prácou zoznámil, údajne uzurpoval rýchlou publikáciou vlastného článku jej kolega Beecher Wilson.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19