Jedna z najväčších záhad pandémie koronavírusu. Ochorenie COVID-19 vo všeobecnosti spôsobuje vážne komplikácie iba starším ľuďom alebo ľuďom s inými zdravotnými problémami. Ale občas zasiahne mladých jednotlivcov, vrátane zdravotníckeho personálu vystaveného pacientom s vírusom.
V niektorých prípadoch sa predtým odhalené ochorenia odhalia neskôr, ale v iných nie sú k dispozícii žiadne takéto vysvetlenia, čo vedie vedcov k tomu, aby našli dôvody pre správanie koronavírusu.
Smutný prípad tridsiatnika
Keď sa 30-ročný Američan Ben Luderer začal cítiť zle, nebolo to pre neho prekvapenie. Len o niekoľko dní skôr mala totiž jeho žena Brandy pozitívny test na koronavírus. Nič zásadné jej ale nebolo, mala menšiu teplotu a jej stav sa rýchlo lepšil. Ani Ben sa preto neobával, sme predsa obaja mladí a zdraví, hovoril si.
Lenže onedlho na to mladý Američan zákernej chorobe podľahol, píše vo svojom článku americký neurochirurg Sanjay Gupta, ktorý sa preslávil ako reportér CNN venujúci sa zdravotníctva.
Mladí americkí manželia pracovali aké učitelia na dvoch školách v New Jersey. Ben hral v mladosti baseball a svojmu koníčku sa venoval aj v dospelosti - trénoval baseballový tím.
Keď ochorel, príznaky choroby COVID-19 sa začali rýchlo zhoršovať. Mal problémy s dychom a posledný marcový piatok povedal svojej žene, že by mali ísť na pohotovosť. „Bol naozaj znepokojený. Prišiel do našej spálne, kde som ležala, a povedal: Musím ísť, musím sa dostať do nemocnice,“ opísala Brandy.
Odviezla ho preto nemocnice, dovnútra s ním ale ísť nemohla. Sedela teda celý večer v aute a písali si SMS správy. V nemocnici dostal Ben kyslík, infúziu a liek na báze paracetamolu na bolesť a horúčku a bolo mu lepšie. Ešte v ten večer ho poslali domov.
V noci sa príznaky vrátili
Nasledujúcu nedeľu sa tiež cítil lepšie, opísala jeho žena. Vstal dokonca z postele a zjedol večeru. Vyzeralo to, že je na ceste k vyliečeniu. Lenže v tú noc sa príznaky vrátili. „Ben vždy hovoril, že noci sú pre neho najhoršie. Že je pre neho ťažké dýchať,“ opísala Brandy.
A tú noc to pre Bena bola obzvlášť náročné. Spal v spálni, zatiaľ čo Brandy na pohovke, a neustále si spolu písali. V jednej chvíli Ben napísal: „Bojujem s tým.“ Brandy sa ho spýtala, či chce ísť späť do nemocnice, na to ale odvetil, že si tým nie je istý. Tak sa ho podľa svojich slov snažila upokojiť, pomôcť mu upokojiť dych, od známych si požičala aj zvlhčovač vzduchu.
„Počúvala som cez dvere, či stále dýcha, ale nakoniec som zaspala,“ opísala Benova žena. Manžela znovu skontrolovala dve hodiny po polnoci a všetko vyzeralo v poriadku. O štyri hodiny neskôr ho ale našla bez známok života.
Ako píše Sanjay Gupta vo svojom článku, keď tento príbeh vypočul, hlboko ho zasiahol. Brandy prišla o manžela a najlepšieho priateľa a zostalo pre ňu záhadou, ako je to možné. Vie, že bol Ben chorý, ale ako môže mladý, zdravý, 30-ročný človek, ktorý do tej doby nemal iné problémy, tak rýchlo zomrieť?
Príbeh Bena Luderera je jedným z mnohých osudov, ktoré zarážajú zdravotníkov po celom svete. Je čím ďalej jasnejšie, že ani mladí ľudia nie sú voči koronavírusu imúnni a môžu skončiť v nemocnici. Čo za tým je?
Genetický make-up
Uvádza sa niekoľko teórií. Niektorí vedci tvrdia, že môže ísť o genetickú susceptibilitu: inými slovami, že existujú jedinci, ktorých genetická náchylnosť ich robí zraniteľnejšími voči vírusu, keď sa šíri cez ich telo, uvádza server The Guardian.
Túto myšlienku uprednostňuje virológ Michael Skinner z Imperial College London. „Je veľmi možné, že niektorí jednotlivci by mohli mať genetický make-up, vďaka ktorému je väčšia pravdepodobnosť, že na infekciu týmto koronavírusom zareagujú zle,“ uviedol.
Príkladom takejto náchylnosti je vírus herpes simplex, ktorý spôsobuje opary. Niektorým ľuďom mutácia, ktorá ovplyvňuje bunkové receptory známe ako TLR3, v ich centrálnom nervovom systéme neumožňuje vyrovnať sa s najhorším dopadom vírusu: nakazia sa herpetickou encefalitídou, ktorá môže u detí viesť k záchvatom a kŕčom.
„Je možné, že u niektorých jednotlivcov, ktorí dostanú COVID-19, vidíme podobný druh náchylnosti, čo ich vedie k akútnejšiemu utrpeniu závažnými vedľajšími účinkami,“ dodal Skinner.
Jedna z možností sa týka enzýmu ACE2, ktorý sa nachádza na povrchu telesných buniek. Ako napísal v časopise Science imunulog Philip Murphy, „rôzne variácie tohto enzýmu môžu spôsobiť, že sa vírus ľahšie či horšie dostane do buniek v pľúcach“.
Čím viac vírusu, tým horšie
Niektorí vedci sa zase domnievajú, že množstvo vírusu, ktorý infikuje jednotlivca, môže mať zásadné následky. Získajte ho veľa a následok môže byť horší. O týchto jedincoch sa uvádza, že sú postihnutí vysokou vírusovou záťažou.
„Osoba s vysokou vírusovou záťažou má viac vírusových častíc ako tá s nízkou záťažou,“ uviedol virolog Alison Sinclair zo Sussex University. „Zatiaľ nevieme, aký vplyv má vírusová zaťaž na príznaky osoby infikovanej COVID-19. Bude dôležité zistiť, či existuje súvislosť medzi vysokou vírusovou záťažou a horšími následkami.“
Túto teóriu podporil aj Edward Parker z London Hygiene and Tropical Medicine. „Čo sa týka modelu COVID-19, prvé správy z Číny naznačujú, že vírusová záťaž je vyššia u pacientov so závažnejším ochorením, čo platí aj pre SARS a chrípku.
Príliš aktívny imunitný systém
Odborníci sa snažia tiež pochopiť, ako na vírus reaguje ľudský imunitný systém. U niektorých mladých ľudí môže byť napríklad príliš aktívny, na nákazu potom telo reaguje búrlivo, čo preťaží pľúca aj ďalšie orgány. V týchto prípadoch potom nie je problémom vek či oslabený imunitný systém, ale imunitný systém, ktorý "funguje príliš dobre".
Ďalšou možnosťou je, že niektorí mladí zdraví ľudia si myslia, že ich choroba toľko nezasiahne. Takže nie sú pri sociálnych kontaktoch takí ostražití a nákaze sa tak vystavujú v oveľa väčšej miere.
Odhaliť, čo za tým naozaj stojí, môže zrejme trvať dlhé mesiace, uzatvára Sanjay Gupta svoj článok. Rada pre všetkých, bez rozdielu veku i zdravotných problémov, teda zostáva rovnaká. Zostaňte doma, umývajte si ruky a snažte sa vyhýbať nákaze, čo to ide. A aj keď máte len mierne príznaky, zostaňte radšej doma a vyležte sa z toho.