Podľa novej štúdie renomovanej čínskej odborníčky koronavírus zmutoval do aspoň tridsiatich odlišných variácií, pričom tá najsmrteľnejšia pôsobí práve v Európe.
Uznávaná epidemiologička Li Lan-ťüan so svojim tímom vedcov z Čeťiangskej univerzity analyzovala vírusové kmene izolované z jedenástich náhodne vybraných pacientov v meste Chang-čou vo východnej čínskej provincii Če-ťiang. Vedci testovali, ako tieto vírusové kmene môžu nakaziť a zabíjať bunky.
Výsledky publikovali v nerecenzovanej štúdii dostupnej na webových stránkach medRxiv.org. Našli až tridsať rôznych mutácií, pričom devätnásť ich bolo predtým úplne neznámych.
Denník South China Morning Post poznamenáva, že štúdia predkladá prvé laboratórne dôkazy pre podozrenie niektorých vedcov, že práve mutácie môžu byť za regionálnymi rozdielmi v smrtnosti COVID-19. Práca však vychádza z pomerne malej vzorky. Iné štúdie obvykle pozorujú stovky alebo dokonca tisíce kmeňov.
Najsmrteľnejšia mutácia u pacientov Chang-čou je tiež tá, ktorá sa nachádza u väčšiny pacientov v Európe. Miernejšie kmene prevládali v niektorých častiach USA, napríklad v štáte Washington, uvádza vedci.
Podľa inej štúdie bol koronavírus do New Yorku, najviac zasiahnutého štátu v USA, prevezený z Európy. New York sa svojou mierou smrtnosti blíži skôr európskym štátom než americkým.
Vedci píšu, že niektoré z mutácií mohli viesť k funkčným zmenám v proteínových výstupkoch (odborne "spikes protein"), ktorými sa vírus snaží uchytiť na hostiteľských bunkách. Počítačové simulácie predpokladajú, že sa tak zvýšila ich infekčnosť.
Najagresívnejšie kmene by mohli generovať 270-krát viac vírusovej záťaže než najslabšie typy. Tieto kmene tiež najrýchlejšie zabíjajú bunky. Výsledky naznačujú, že "pravá rozmanitosť vírusových kmeňov je stále prevažne nezohľadnená".
Lan-ťüanová však poukazuje, že veľkú úlohu stále zohrávajú aj ďalšie parametre ako vek či predchádzajúci zdravotný stav pacienta. Hoci ako tridsaťročný, tak aj päťdesiatročný pacient z Če-ťiangu prežili miernejšiu mutáciu, ten starší musel byť umiestnený na jednotku intenzívnej starostlivosti.
Napriek tomu vedkyňa, ktorá od začiatku epidémie patrila k horlivým zástankyniam uvalenia rýchlej karantény, vyzýva zdravotníkov, nech vezmú rozmanité mutácie do úvahy, aby tým lepšie bojovali s vírusom a vyhli sa zavlečeniu do slepých uličiek.
Mapa mutácií
Pomôcť by im mohla mapa mutácií koronavírusu vyvíjaná v medzinárodnom programe Nexstrain. Vedci vystopovali 10-tisíc rôznych mutácií patogénu vírusu. Mapa ukazuje, ako sa koronavírus v daných časových obdobiach šíril do rôznych častí sveta.
Vedci veria, že tento genealogický strom by mal byť zásadný v boji s pandémiou a pomôcť pri vývoji vakcíny, píše denník Financial Times. „Pre začiatok môžeme vďaka genetickým mutáciám v jednotlivých prípadoch rozpoznať, či sa jedná o lokálny prenos, či o zavlečenia vírusu zvonku,“ uviedla Emma Hodcroftová, ktorá pôsobí na švajčiarskej Bazilejskej univerzite.
Denník pripomína, že všetky vírusy mutujú. Väčšina mutácií je náhodných a nevýznamných, vzniknutých chybným prepisom chemického zloženia vírusu pri jeho replikáciu. Vedci ich však dokážu rozpoznať a pomocou týchto zmien je potom možné vystopovať, kadiaľ a v akom časovom období sa vírus šíril.
Koronavírus a COVID - 19
-
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19