Jar tohto roka už navždy zostane jarou ochranných rúšok. Čo však pandémia nezmenila, ba dokonca zhoršila, je zvládanie obdobia nastupujúcich alergií. S rúškami na tvári sa alergikom ťažšie dýcha, ťažšie sa utierajú slziace oči či tečúci nos.
Hovorí sa, že na všetkom zlom sa dá nájsť aj niečo dobré. Prežívanie dlhšieho času doma a nosenie tvárových masiek podľa odborníkov pomáhajú znížiť prejavy alergie. Ale naozaj len čiastočne.
So senom nemá nič spoločné
Laikmi zaužívanie označenie senná nádcha je nepresné, pretože nejde o alergiu na seno, teda pokosenú a usušenú trávu, ale o alergiu na pele v prírode, odborne označovanú ako peľovú alergiu, resp. polinózu.
Cez sliznicu nosa alebo očných spojiviek sa do organizmu dostávajú drobné peľové zrnká obsahujúce bielkoviny, ktoré organizmus rozoznáva ako alergén a spúšťa alergickú reakciu.
Najčastejšie peľové alergény sú:
- Trávy: kostrava, reznačka, pýr, mätonoh, lipnica, psiarka, timotejka, trstina
- Byliny: palina, lucerna, horčica, ambrózia, ďatelina, skorocel
- Dreviny: breza, vŕba, hrab, pagaštan, javor, dub, cyprus, jaseň, buk, jelša, orech, lieska, topoľ, olivovník, brest, lipa, platan
Pokiaľ infekčná nádcha vzniká v dôsledku bakteriálnej alebo vírusovej infekcie, spúšťačom alergickej nádchy je vdýchnutie alergénov nosom, čím dochádza k okamžitej reakcii sprostredkovanej imunoglobulínom IgE.
Ide o imunitnú reakciu organizmu sprostredkovanú špecifickými protilátkami IgE namierenými voči konkrétnym alergénom z okolitého prostredia.
Ako ju rozoznáme?
Alergická nádcha má dramatický nástup v podobe opuchnutia nosa, slzenia očí, sťaženého dýchania. Dokáže rovnako rýchlo ustúpiť. Normálna nádcha prichádza pozvoľne a niekoľko dní.
Na rozdiel od infekčnej nádchy prebieha alergická nádcha bez zvýšenej telesnej teploty. Je najintenzívnejšia ráno a doobeda, pričom infekčná nádcha trápi ľudí najmä v noci.
Pri oboch typoch nádchy sa objavuje opuch a slzenie očí. Dobrým rozlišovacím znakom je, že alergickú nádchu sprevádza silný pocit svrbenia.
Pri alergickej nádche prichádzajú záchvaty kýchania. Pri normálnej nádche kýchame priebežne celý deň. Pri alergickej nádche je zápalom postihnutá viac nosná sliznica, pri klasickej nádche zase dýchacie cesty.
Lekárka Ivana Poradová hovorí, že na to, aby sa dostavili prejavy alergickej reakcie polinózy, teda sezónnej peľovej alergie, stačí prítomnosť 10-20 peľových zŕn v 1 m³ vzduchu.
„V marci a apríli sa na alergii podieľajú najmä pele kvitnúcich stromov, najčastejšie brezy, liesky a topole, zatiaľ čo v júli až septembri sú najsilnejšími alergénmi trávy, predovšetkým palina, lipnica, ambrózia, ale aj pšenica a jačmeň.“
Výrazne znižuje kvalitu života
Alergická nádcha je ochorenie, ktoré síce neohrozuje človeka na živote, ale na niekoľko mesiacov do roka mu výrazne zhorší kvalitu života.
Jej nepríjemné prejavy významne ovplyvňujú fyzickú kondíciu organizmu, ale podpisujú sa aj na duševnom stave. Niektorí pacienti pociťujú klinické príznaky ochorenia len niekoľko týždňov, stále viac je však tých, ktorí trpia alergickou nádchou od skorej jari do neskorej jesene.
„K prejavom peľovej alergie a alergického zápalu očí patria vodnatý výtok z nosa alebo opuch sliznice a sťažené dýchanie nosom, slzenie, pálenie alebo svrbenie očí, často spojené aj s opuchom viečok, záchvatové kýchanie, kašeľ a svrbenie mäkkého podnebia,“ popisuje príznaky ochorenia doktorka Poradová.
K častým príznakom alergickej nádchy sa môžu pridružiť aj svrbenie uší, migréna, bolesti kĺbov, tráviace ťažkosti, celková slabosť a únava. V období zhoršenia peľovej nádchy sa môže zhoršiť aj atopický ekzém.
Dôsledky alergickej nádchy v bežnom živote:
- obmedzené vonkajšie aktivity – 52 percent
- nižšia účasť na spoločenskom živote – 29 percent
- obmedzený kontakt s domácimi zvieratami – 34 percent
- pokles produktivity – 29 percent
Môže prejsť do chronickej fázy
Peľovej alergii sa nedá vyhnúť, vdýchnutiu peľu v ovzduší sa totiž nedá zabrániť. Pozitívnou správou však je, že správnou liečbou sa dajú jej prejavy zmierniť, či úplne utlmiť. Liečba alergie je dlhodobá a mnohí pacienti robia chybu, že sa liečia len v období, keď majú príznaky ochorenia.
Neliečená alebo nedostatočne liečená alergická nádcha môže prejsť do chronickej fázy, viesť k nižšiemu prahu citlivosti pacienta pri opätovnom kontakte s alergénom, k zosilneniu prejavu symptómov, ale aj k rozvoju zápalu v dolných dýchacích cestách v podobe astmy.
Liečbu a diagnostiku ochorenia zabezpečujú alergológovia. Základným nefarmakologickým preventívnym i liečebným opatrením je vyhýbanie sa alergénom v takej miere, ako je to len možné.
Farmakologická liečba alergickej nádchy je komplexná. Prebieha dlhodobo s cieľom zmierniť príznaky ochorenia pacienta, zabezpečiť mu primeranú kvalitu života, ale aj zabraňovať zhoršovaniu stavu a vzniku bronchiálnej astmy.
Zopár rád ako zatočiť s alergiou
- V čase maximálneho výskytu alergizujúce peľu obmedzte pohyb v prírode.
- Pravidelne sledujte peľové spravodajstvo.
- Pri športových aktivitách v prírode používajte peľové masky, dýchajte viac nosom ako ústami a nezabúdajte na ochranu očí športovými okuliarmi.
- Po návrate z prírody sa osprchujte, umyte si vlasy (pretože v nich sa zachytí najviac peľu), tvár a vymeňte si oblečenie.
- Oblečenie, ktoré ste nosili vonku odkladajte mimo miestnosti, v ktorej spíte.
- Využívajte na pobyt vonku najmä čas po daždi.
- Vetrajte len vtedy, keď je koncentrácia peľu nízka. Na vidieku sú koncentrácie peľu vysoké zrána, v meste zasa večer.
- Vniknutiu peľu do vnútorného prostredia zabraňujú protipeľové sieťky.
- Čističky a práčky vzduchu odstránia peľ a v domácom prostredí vás ochránia.
- K účinným protipeľovým opatreniam patrí zvýšená hygiena nosa, vrátane pravidelných jeho preplachov.
- Zvládať alergickú nádchu pomáhajú prímorské a kúpeľné pobyty, rehabilitácia, terapia v jaskyniach.
Poznajte svoj alergén
Aj keď pri zvládaní sezónnej alergickej nádchy je najdôležitejšia liečba a dodržiavanie odporúčaní lekárov, aj pre pacienta je dôležité poznať „svoj“ hlavný alergén.
Vo väčšine európskych krajín existuje peľová informačná služba, ktorá tvorí v peľovom spravodajstve aktuálne týždňové správy a robí aj prognózy vývoja na najbližší týždeň. Peľové spravodajstvo určené pre SR možno sledovať na www.alergia.sk a európsky monitoring nájdete na www.polleninfo.org.
Na stránke www.alergia.sk nájdete pravidelne aktualizované peľové spravodajstvo a to podľa skupín, jednotlivých alergénov a podľa regiónov.
Na mapke Slovenska si zvolíte kraj a vidíte koncentráciu alergénov a tiež očakávanú prognózu koncentrácie.
Nájdete tam aj jednotlivé rastliny, stromy a byliny, takže keď si kliknete na ten „svoj“ alergén, dostanete presnú aktuálnu situáciu a prognózu. Výskyt vybraných druhov alergénov môžete dostávať aj na svoju e-mailovú adresu.
Vedenie peľového denníka vám pomôže porovnávať príznaky s aktuálnym výskytom alergénov. V Peľovej galérii si môžete pozrieť rastliny a byliny spôsobujúce alergické reakcie, od ambrózie palinolistej, cez brezu, buk a dub, lipu, palinu až po žihľavu, či topoľ.
Vedeli ste, že?
- V priebehu 20. storočia sa výskyt alergickej nádchy zvýšil až desaťnásobne.
- Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú alergie štvrtou najčastejšou chorobou vo svete. Veľké zastúpenie medzi nimi majú práve peľové alergie.
- V detstve a vo veku do 25 rokov je alergia príčinou viac ako 90 percent prípadov neinfekčnej nádchy.
- Alergická nádcha – polinóza sa najviac objavuje medzi 15. až 40. rokom života.
- Alergickou nádchou trpí približne každý piaty Slovák.
- Najčastejšia je u nás alergia na peľ tráv (asi 50 % prípadov polinózy), približne po 25 % pripadá na pacientov alergických na peľ drevín a bylín. Mnohí pacienti reagujú na viac druhov peľu (tzv. polyvalentné alergie).
- Na vyvolanie alergickej reakcie je spravidla potrebná koncentrácia desať až 20 peľových zŕn na m³.
- Peľové zrnko bežne preletí 50 – 100 km. Vo veľkej výške až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov.
- Najviac alergénov vo vzduchu je ráno do desiatej hodiny.
- Jarné obdobie je charakterizované peľom stromov a drevín.
- Letné obdobie zase peľom, pochádzajúcim najmä z tráv.
- Na jeseň sa vyskytujú najmä pele z ambrózie, paliny a niektorých druhov burín.
- Koncentráciu peľu v ovzduší výrazne ovplyvňuje počasie. Horúce, suché a veterné počasie napomáha šíreniu peľu. Naopak dážď zráža peľ k zemi a znižuje riziko ťažkostí.