Boli skúsenými inžiniermi, predbehli dobu s podlahovým vykurovaním, stavbou akvaduktov a použitím betónu čoby stavebného materiálu. A teraz vychádza najavo, že starí Rimania boli tiež majstrami recyklácie odpadových materiálov, napísal spravodajský server The Guardian.
Zistili to vedci skúmajúci Pompeje - mesto, pochované pod hustým nánosom sopečného popola potom, čo v roku 79 nášho letopočtu vybuchla sopka Vezuv. Pred mestskými hradbami sa našli veľké hromady odpadu, ktoré vyzerali, že tam boli len tak vyhodené.
Teraz ale vedci odhalili, že mestské hradby boli miestom, kde sa skladoval roztriedený odpadový materiál na ďalšie využitie.
Vysoké hromady odpadkov
Americká profesorka Allison Emmersonová, ktorá je členkou výskumného tímu pracujúceho v Pompejach, uviedla, že odpadky boli navŕšené okolo takmer celej vonkajšej severnej časti hradieb, a tiež na niekoľkých ďalších miestach.
Niektoré z hromád boli vysoké niekoľko metrov a obsahovali kúsky keramiky a sadrové omietky, ktoré bolo možné znovu použiť ako stavebný materiál.
Pôvodne sa predpokladalo, že sa tieto zhromaždenia vytvorili počas zemetrasenia, ktoré mesto zasiahlo asi 17 rokov pred erupciou sopky, dodala Emmersonová. Väčšina z nich bola odstránená v polovici 20. storočia, ale niektoré sa ešte podarilo objaviť.
S pomocou vedeckej analýzy sa teraz podarilo vystopovať časť odpadu z mestských stavieb na predmestské skládky - a z nich späť do mesta, kde bol tento materiál použitý pri stavbe budov napríklad v podobe podláh.
Spoločne s kolegami archeológmi Stevenom Ellisom a Kevinom Dicusem Emmersonová skúmala, ako bolo dávne mesto postavené.
„Zistili sme, že časť mesta bola vybudovaná z odpadu. Hromady pred vonkajšími hradbami neboli materiál, ktorého sa chceli zbaviť. Vyvážal sa za hradby, kde sa zhromažďoval a triedil, a potom sa predal na ďalšie využitie,“ povedala Emmersonová.
Rozdiel v pôde
Pompeje boli mestom s elegantnými vilami, krásnymi verejnými budovami, námestiami, obchodmi, hostincami, nevestincami a kúpeľmi. Stál tu tiež amfiteáter pre organizovanie gladiátorských hier, kam sa zmestilo až 20-tisíc divákov.
Keď mesto zahalil sopečný popol z Vezuvu, zomrelo najmenej 2000 ľudí. V roku 1748 skupina bádateľov objavila takmer dokonale uchované mesto pod stuhnutým príkrovom popola a pemzy.
Neskorší archeológovia objavili dokonca zachovalý bochník chleba. Pompeje sú teraz na zozname Svetového dedičstva UNESCO a za normálnych okolností je navštívi každý rok 2,5 milióna návštevníkov.
Emmersonová a jej kolegovia použili vzorky pôdy, s ktorých pomocou sledovali pohyb odpadového materiálu v meste. „Pôda, ktorú sme vykopali, sa líši podľa toho, kde bol odpad pôvodne ponechaný,“ vysvetlila.
„Odpady vyhodené na také miesta, ako sú latríny alebo septiky, po sebe nechávajú bohatšiu, organickú pôdu. Naopak odpady, ktoré sa v priebehu času nahromadili na uliciach alebo za mestom, zanechávajú oveľa viac piesčitú pôdu.“
Úplne iné priority
„Tento rozdiel nám umožňuje zistiť, či odpad vznikol na mieste, kde sme ho našli, alebo či bol dovezený z iného miesta k novému použitiu či recyklácii,“ dodala s tým, že napríklad niektoré múry obsahovali kúsky recyklovaného materiálu, ako rozbité dlaždice či amfory a kusy malty a omietky.
„Takmer všetky tieto múry boli nakoniec potreté vrstvou sadrovej omietky, ktorá zakryla zmesku materiálov naspodku.“
„Predtým sa predpokladalo, že všetky tieto odpady sa za mestom nahromadili po zemetrasení - že ich tvorili trosky, ktoré boli po zemetrasení vyvezené z mesta, aby neprekážali v každodennom živote,“ povedala Emmersonová.
„Ale pri práci v Pompejách som videla, že sa mesto rozrastalo do rozvinutých predmestí za hradbami. Preto nedáva zmysel, že by boli tieto predmestia zároveň používané ako skládky,“ dodala.
Moderný prístup k spracovaniu odpadov sa sústreďuje na ich odstránenie z nášho každodenného života, povedala. „Väčšinou sa nestaráme, čo sa s našimi odpadkami deje, hlavne keď zmiznú. To, čo som zistila v Pompejách, sú úplne iné priority. Zhromažďovanie odpadov, triedenia a recyklácie.“
„Obyvatelia Pompejí žili oveľa bližšie pri svojich odpadkchv, než by väčšine z nás pripadalo prijateľné. Ale nebolo to preto, že mestu chýbala infraštruktúra a že by sa neobťažovali čokoľvek robiť s odpadom. Bolo to naopak vďaka tomu, že ich systém mestskej výstavby bol zorganizovaný podľa iných zásad.“