Spánková deprivácia sa môže zaujímavým spôsobom pohrať s vašou mysľou a zvýšiť riziko vzniku falošných spomienok. K takému záveru dospel tím vedcov z University of California v Irvine. Tí sa vo svojej štúdii zamerali na to, akým spôsobom si zapamätajú rovnaké informácie ľudia, ktorí sa dôkladne vyspali, a jedinci, ktorým bol spánok odoprený. Dobre odpočinutý mozog dokáže správne filtrovať prichádzajúce stimuly, avšak nedostatkom spánku môže vo vašej mysli nastať chaos.
V štúdii profesora Stevena Frenda z University of California v Irvine ľudia po noci bez spánku častejšie nahlásili nesprávne informácie, ktoré deň predtým čerpali z predložených fotografií, v porovnaní s ľuďmi, ktorým sa dostalo primeraného spánku.
Profesor Frend vysvetlil, že časť našej pamäte, ktorá „zakóduje“ počiatočnú skúsenosť, môže byť významne ovplyvnená nedostatkom spánku. Jednoducho povedané veci, ktoré vidíte a zažívate v období, keď trpíte spánkovou depriváciou, by mohli byť neskôr interpretované skreslene. Po prebdenej noci sa tak môže stáť, že budete premýšľať o veciach a situáciách, ktoré neexistujú. Mozog totiž môže kvôli nedostatku odpočinku do spomienok zakomponovať i nepravdivé informácie a vytvoriť tak nepresné spomienky na udalosti, ktoré sa stali inak, alebo sa dokonca nestali vôbec.Pixabay
Koronakríza nás vystavuje novým situáciám a aby sme ich zvládali, je dobré si precvičovať svoje mozgové závity. Skúste to v tomto kvíze.
Zavaríme si mozgové závity, alebo zvládnete vyriešiť nasledujúce úlohy v priebehu piatich minút a s plným počtom bodov? Kvíz pripravil portál iDNES.cz.