Štúdia, publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, sledovala takmer desať rokov 5 000 ľudí vo Veľkej Británii vo veku 52 a viac rokov. Vedci ich rozdelili do štyroch skupín podľa úrovne ich bohatstva. Najvyššia skupina mala majetok v prepočte okolo 737 530 eur, druhá najvyššia v priemere 274 374 eur, druhá najnižšia približne 159 179 eur, a najnižšia okolo 28 300 eur.
Pomalšia chôdza či horší zrak
Vedci zistili, že približne po ôsmich rokoch došlo k „zrýchlenému poklesu“ fyzického zdravia, kognitívnych schopností, emočnej pohody a spoločenských čŕt u osôb s nižšou úrovňou bohatstva. „Menej zámožní členovia spoločnosti starnú rýchlejšie ako privilegovanejšie skupiny,“ napísali v štúdii.
Ľudia s nižšou úrovňou bohatstva mali horšie kognitívne schopnosti, napríklad pamäť a verbálne zručnosti. Takisto sa u nich prejavili väčšie poklesy fyzického zdravia, ako je pomalšia rýchlosť chôdze, sila, zrak a sluch.
Napríklad pokles rýchlosti chôdze v priebehu štúdie bol v porovnaní s najbohatšou skupinou o 38 percent vyšší u osôb s najmenším množstvom bohatstva. Okrem toho približne 16 percent ľudí s najmenším majetkom uviedlo problémy so zrakom v porovnaní s 10 percentami v najbohatšej kategórii.
Strata sociálnych väzieb
Tí, ktorí boli menej majetní, pri starnutí stratili aj väčšie sociálne väzby. Vedci zmerali sociálne črty tým, že sa účastníkov opýtali, koľko blízkych vzťahov mali, vrátane detí, inej rodiny a priateľov. Pýtali sa tiež, či sa účastníci dobrovoľne prihlásili alebo patrili do organizácií, ako sú spoločenské kluby, cirkevné skupiny a rezidentské organizácie.
Tí, ktorí boli vo vyšších kategóriách, si udržiavali počet blízkych vzťahov a organizácií, ktorých sa zúčastňovali viac ako osem rokov. Ľudia z nižších majetkových kategórií mali tendenciu strácať niektoré z týchto väzieb a časom patrili do menšieho počtu skupín. Okrem toho starší ľudia s nižšou úrovňou bohatstva hlásili významne nižšiu emočnú pohodu a zvýšený nárast depresívnych symptómov ako tí, ktorí majú vyššiu úroveň bohatstva.
Vedci tvrdia, že tieto zmeny nie je možné vysledovať späť k žiadnemu konkrétnemu zdroju, ale skôr ukazujú, že bohatstvo prináša lepšie zdravotné výsledky. Uviedli tiež niektoré dôvody, pre ktoré môžu bohatí starnúť pomalšie. Môžu mať prístup k ďalším kultúrnym zdrojom a viac stimulujúcim prostrediam, ako aj telocvičniam.
Navyše chudobní ľudia môžu počas svojho života zažiť väčší stres a byť vystavení väčšiemu znečisteniu. Vedci tvrdia, že ďalšie štúdie o špecifických procesoch starnutia buniek by mohli pomôcť odhaliť špecifické páky za týmito rozdielmi.