Miniatúrneho dravca, ktorý pred 237 miliónmi rokov obýval záplavové oblasti dnešného juhovýchodného Madagaskaru, objavil vedecký tím zo Spojených štátov a Madagaskaru, napísala agentúra Reuters.
Tvor z obdobia triasu pomenovaný Kongonaphon kely bol dlhý okolo 40 centimetrov a v bedrách vysoký asi desať centimetrov. Mal pretiahnuté nohy a drobné kužeľovité zuby, ktoré naznačujú, že si pochutnával práve na hmyzu alebo iných malých bezstavovcov. Patril k skupine plazov, ktorej príslušníkov dnes vedci považujú za posledných spoločných predkov dinosaurov a pterosaurov.
„Na základe štatistickej analýzy telesnej veľkosti sa domnievame, že sa dinosaury a pterosaury vyvinuli z tohto miniatúrneho predka,“ uviedol paleontológ Christian Kammerer z múzea prírodných vied v americkej Severnej Karolíne, vedúci autor štúdie publikovanej v zborníku americkej akadémie vied (PNAS).
Dinosaury a pterosaury sa prvýkrát objavili zhruba pred 230 miliónmi rokov. Jeden z najstarších známych mäsožravých druhov dinosaurov Herrerasaurus meral okolo šiestich metrov.
Jeden z primitívnych pterosaurov eudimorphodon dosahoval veľkosť holuba. Obe skupiny plazov neskôr dorástli do neuveriteľných veľkostí. Pterosaurus Quetzalcoatlus mal rozpätie krídel okolo 10,5 metra, teda na šírku rovnako, ako stíhacie lietadlo F-16. Dinosaurus Argentinosaurus meral až 35 metrov. V kontexte týchto obrovských plazov sa veľkosť spoločného predka, „ktorý sa vám mohol vojsť do ruky“, zdá byť takmer paradoxné, poznamenal Kammerer.