Jeho autori šli na problematiku celkom inak ako ich kolegovia. Kým predchádzajúce výskumy sa skrze mozgovú aktivitu snažili zistiť, na čo daný človek myslí, Jordan Poppenk z ontárijskej Queen's University a jeho tím otázku "na čo" vzdal. Namiesto nej sa zameral na otázku "kedy". Zaujímalo ich, v akých časových sekvenciách sa nové myšlienky v mozgu objavujú, uvádza Xman.cz.
Mali pre to dôvod. Aby sa zistilo, čo konkrétne mozgová aktivita znamená, teda akú myšlienku nesie, je potrebné rozpoznať jej podobu s konkrétnou šablónou činnosti mozgu, o ktorej vieme, aký typ myšlienok predstavuje. A takých šablón poznáme len veľmi málo. Ich odhaľovanie je veľmi nákladné časovo i finančne.
Poppenk a jeho študentka Julie Tsengová sa so všetkou pokorou rozhodli zisťovania, čo je obsahom myšlienok, vzdať. Namiesto toho sa zamerali na to, ako často sa nové myšlienky v mozgu objavujú.
„Naše metódy nám pomohli detekovať, kedy človeku napadlo niečo nové, bez ohľadu na to, čo to je. Mohli by ste povedať, že sme preskočili slovníček, v snahe porozumieť interpunkcii reči našej mysle,“ vysvetľuje Poppenk na serveri Big Think.
Jednotlivé myšlienky pritom vo svojej štúdii, ktorá vyšla v magazíne Nature Communications, označujú za "myšlienkové červy". „Sú to susediace body v zjednodušenej reprezentácii vzorcov mozgovej aktivity,“ vysvetľujú autori v univerzitnej tlačovej správe. „Keď človek vytvára novú myšlienku, vzniká nový myšlienkový červ, ktorého môžete svojimi metódami detekovať.“
Inými slovami, vedci dokázali zaznamenávať, ako skáčeme z jednej myšlienky na druhú. Príklad? Poppenk ho dal serveru MEA World Wide. Keď pripravujeme banánové lievance, myslíme na ingrediencie, banány, vajíčka... To všetko patrí do jedného myšlienkového červa. „Ale keď vám to pripomenie šťastné chvíľky vášho detstva, kedy ste banánové lievance jedli ako malí, začne sa odvíjať iný, nový myšlienkový červ,“ udáva.
S Juliou Tsengovou snímali zmeny, prechody medzi jedným myšlienkovým červom a následným, skrze magnetickú rezonanciu, teda s pomocou trojrozmernej mapy mozgu. K ruke mali vyše 180 dobrovoľníkov.
Keď počty ich myšlienkových červov vedci spriemerovali, vyšlo im číslo 6 200. Práve toľkokrát za jediný deň prepneme z jednej myšlienky do druhej.
Akokoľvek Poppenk pripomína, že ich výskum je len štartovný, nezastiera, že otvára cestu k následným a potenciálne dôležitým odhaleniam. Už táto štúdia sa totiž zamerala na vzťah medzi myšlienkovými červami a neurotizmom, ktorý so sebou nesie výkyvy nálad a rad negatívnych emócií, ako je úzkosť, depresia, pocity viny a osamelosti.
Ich výskum spoznal, že neurotickí ľudia zažívajú omnoho rýchlejšie zmeny myšlienok. „Zistili sme, že čím neurotickejší niekto je, tým viac myšlienkových červov za danú dobu má,“ vysvetľuje Poppenk.
Serveru NewsWeek.com Poppenk oznámil, že zistenia môžu slúžiť tiež detekovaniu skorých známok psychických ochorení, ako je mánia, schizofrénia alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou.