Na začiatku štúdie vydanej v magazíne Science stál fakt, mnohokrát overený nespočetnými štúdiami, že fyzické cvičenie, predovšetkým silový tréning a kardio aktivita, je jedným z najmocnejších nástrojov, ako si udržať fit aj mozog. Ako čeliť úpadku kognitívnych funkcií, demencii.
Vyšší vek a zdravotné ťažkosti však veľa ľudí o možnosť cvičiť pripraví. Možno jeho benefity pre mozog dosiahnuť aj inak? Tomu je na stope tím Saula Villedy zo sanfranciskej School of Medicine. Vychádza pritom z pokusu s laboratórnymi myšami. Zisťoval v zásade to, čo sa pri cvičení s telom deje. A priniesol prekvapivé výsledky, píše Xman.cz.
Myši omladli o desiatky rokov
Časti z dospelých myší pritom vedci predpísali aktivitu, povzbudením im bolo bežecké koleso. Druhú skupinu obdarovali pokojom na lôžku. Ich príbytky zásobili dostatkom materiálu, z ktorého si myšky ľahko vyrobili príjemné kútiky pre oddych a leňošenie. Potom obom partiám odobrali krvnú plazmu a injekciou ju vstrekli do dodatočných dvoch myších skupín. Trvalo to celkom tri týždne.
Obe skupiny príjemcov krvnej plazmy potom podstúpili pamäťové testy vo forme labyrintov a pokusu, pri ktorom mali identifikovať zdroj nebezpečenstva. Výsledok? V oboch výzvach oveľa lepšie obstáli myšky s plazmou od svojich športujúcich kolegýň. Rýchlejšie našli v labyrinte cestu do bezpečia a svižnejšie rozpoznali nebezpečenstvo.
Villeda pritom pre magazín Inverse popisuje, že všetky myši boli vo veku, ktorý by sa v prepočte na ľudský rovnal sedemdesiatim rokom. Plazma od športujúcich myší však myši, ktoré ju dostali, vrátila proti smeru stránok kalendára o celé desaťročia. „Vrátili sme ich späť do ich neskorých tridsiatych, skorých štyridsiatych rokov veku. Pre tie zvieratá to bola významná zmena,“ usudzuje Villeda.
A čo viac, za tri týždne sa myšky s darovanou plazmou dopracovali k tým istým výsledkom, ktoré sportujícím hlodavcom poskytlo šesť týždňov cvičenia. Vrátane rastu nových neurónov v hipokampe. „Keď som tie dáta videl, seklo to so mnou,“ nezastiera Villeda.
Jeho tím v plazme behajúcich myšiek identifikoval aj látku, ktorá je pre kognitívne funkcie taká podstatná. Je jej špecifický proteín zvaný Gpld1. „V zásade telu signalizuje: opráv sa, obnov sa,“ vysvetľuje a pre server Insider dodáva: „Ak mám byť úprimný, neočakával som, že nájdeme jednu jedinú molekulu, cez ktorú má cvičenie taký veľký benefit pre mozog.“
Cvičenie v pilulke?
Od toho zistenia už nebolo ďaleko k myšlienke, že by sa dali pozitívne účinky proteínu produkovaného cvičením zabezpečiť... bez cvičenia. Vlastne to vraj napadlo Villedovej matke. „A myslím, že sa k tomu nakoniec dostať môžeme. V súčasnej dobe sme však na samom začiatku tohto poslania,“ myslí si vedec.
Porovnania s ľudskou krvou, ktorá podstúpila sanfranciská univerzita, však potvrdzujú, že je na dobrej stope. Aj v ľudskej plazme fyzicky aktívnejších jedincov našli vedci omnoho vyššie hladiny enzýmu Gpld1 než u zahálčivejších ľudí, informuje Univerzita v San Franciscu.
Mimoriadne pritom je, že pôsobenie proteínu je komunikáciou medzi pečeňou, kde vzniká, a mozgom. „Skrze tento proteín reaguje pečeň na fyzickú aktivitu a hovorí starému mozgu, aby sa omladil. Je to pozoruhodný príklad komunikácie pečeň-mozog. A ak sme dobre informovaní, nikto o ňom doteraz nevedel. To ma vedie k úvahe, čo ďalšie nám v neurovede uniklo, keď sme ignorovali, aké dramatické efekty môžu mať na mozog iné orgány a naopak,“ hovorí v tlačovej správe sanfranciskej univerzity Villeda.
Následné laboratórne experimenty preukázali, že Gpld1 ovplyvňuje mozog skrze redukciu zápalovosti a zrážania krvi. Oba tieto javy sa totiž pri starnutí zvyšujú a boli s demenciou a kognitívnym úpadkom kvôli veku už aj spájané. Proteín Gpld1 takisto stimuluje procesy súvisiace s uzdravovaním rán.
A ďalej? Villeda nezastiera, že by ku cvičiacej pilulke naozaj chcel dospieť. Chcel by sa však samozrejme vyhnúť tomu, aby sa považovala za náhradu cvičenia. Všetky benefity fyzickej aktivity totiž transfúziou krvnej plazmy nemožno pokryť.
Svalové kontrakcie napríklad pomáhajú regulovať vnútorné hodiny nášho tela, už vôbec nemôže byť prášok náhradou pozitívneho vplyvu cvičenia na psychiku. Jeho ambíciou je pomôcť tým starým ľuďom, ktorým cvičenie nedovoľuje fyzická kondícia.
Napriek jeho objavu sa oplatí nezabúdať, aké mocné cvičenie je. Napríklad výskum Kaitlin Casaletto ukazuje, že merateľný nárast fyzickej aktivity je spojený s šesťdesiatdvapercentným znížením kognitívneho úpadku v prípade jednej z foriem demencie, frontotemporálnej lobárnej degenerácie. Iná štúdia preukázala, že už 7 500 krokov denne spomalí úbytok mozgovej hmoty.