Medzinárodný tím vedený Ronaldom Leom z Kalifornskej univerzity v Berkeley nazbieral v tridsiatich štyroch krajinách celého sveta údaje o štedrosti ľudí v produktívnom veku, uvádza portál Lidovky.cz.
Jasný trend v úmrtnosti
Vedci sledovali výdavky na „súkromnú“ podporu medzi generáciami, teda napríklad prostriedky vynakladané rodinami na výchovu a starostlivosť o deti, aj výdavky na „verejnú“ podporu medzi generáciami, napríklad prostriedky venované do dôchodkového systému.
Jednotlivé krajiny sa výrazne líšili v podiele týchto výdavkov na celkových príjmoch. Napríklad vo Francúzsku alebo Japonsku pripadne na pomoc druhým bezmála sedemdesiat percent príjmov obyvateľov. V krajinách ako Senegal alebo Južná Afrika sa tento presun finančných prostriedkov týka iba pätiny príjmov.
Ronald Lee a jeho spolupracovníci hodnotili aj úmrtnosť v sledovaných krajinách a v štúdii publikovanej vedeckým časopisom Proceedings of the National Academy of Sciences zistili celkom jasný trend. Obyvatelia štedrých krajín, kde sa redistribuuje väčšia časť príjmov v prospech núdznych, žijú dlhšie.
Štedrosť predstavuje významnejší faktor než ekonomická výkonnosť daného štátu. Napríklad Juhoafrická republika má jedno z najsilnejších hospodárstiev afrického kontinentu, ale úmrtnosť je tam vyššia ako v chudobnom Senegale. V Číne alebo Turecku venujú na podporu medzi generáciami zhruba štyridsaťpäť percent príjmov a úmrtnosť je tam dvakrát vyššia ako vo Francúzsku či v Japonsku.
Nie je nutné, aby štedrosťou prekypoval štát. „Pozitívny vplyv štedrosti nezávisí od toho, či prichádza prevaha prostriedkov zo štátneho rozpočtu, alebo či ich zabezpečí širšia rodina,“ hovorí členka výskumného tímu Fanny Klugeová z Ústavu Maxa Plancka pre demografický výskum.
Štedrosť posilňuje psychiku
Nezištnosť a štedrosť majú pozitívny vplyv nielen na spoločnosť ako celok, ale pôsobia priamo na jednotlivca. Prejavujú sa kladne tak u tých, ktorým sa dostalo pomoci, ako aj u tých, ktorí pomoc poskytujú. To sa premieta nielen do psychickej pohody darcov, ale pôsobí to pozitívne aj na ich zdravotný stav.
Nezištní ľudia majú napríklad zdravšie srdce a cievy či zdatnejší imunitný systém. V štúdii publikovanej vedeckým časopisom Psychological Bulletin tento fenomén podrobne zanalyzovali vedci z medzinárodného tímu vedeného Bryantom Huiem z Hongkonskej univerzity.
„Prosociálne správanie – nezištnosť, spolupráca, dôvera alebo súcit – patrí k nevyhnutným ingredienciám harmonickej a dobre fungujúcej spoločnosti. Je to súčasť ľudskej kultúry a naša analýza odhalila, že významne prispieva aj k duševnému a fyzickému zdraviu,“ zhŕňa výsledky výskumu Bryant Hui.
Viacero štúdií už skôr dokazovalo, že ľudia s prevládajúcim prosociálnym správaním sú v živote šťastnejší a tešia sa lepšiemu duševnému aj fyzickému zdraviu ako tí, ktorí sa pomoci druhým nevenujú. Výsledky týchto výskumov však nedávali jednoznačný obraz. Niektoré štúdie pozitívny efekt nezistili, iné dospeli k záveru, že prínosy sú pomerne slabé.