Geológovia sa zatiaľ nemôžu presne zhodnúť, či zaviesť do odbornej chronológie nový "vek človeka" - antropocén, píše Technet.cz.
V každom prípade je však vplyv človeka na prostredie na povrchu našej planéty v posledných desaťročiach nepopierateľne výrazný.
Nedokážeme síce spoľahlivo rozkazovať vetru, dažďu, ale náš vplyv je vidieť. Ľuďmi pestované kultúrne plodiny sú jednoznačne najrozšírenejšími suchozemskými rastlinami.
Celková hmotnosť (tj. biomasa) zvierat, ktoré človek chová pre svoj úžitok, je zrejme väčšia ako hmotnosť voľne žijúcich suchozemských stavovcov.
A ak niekto bude prezerať vo vzdialenej budúcnosti skameneliny z našej doby, uvidí v nich zrejme ľudský vplyv tiež (aj keď bude mať trochu nečakanú podobu).
Máme viac hmotnosti "ľudskej hmoty" ako biomasy
"Divočinu" niekedy v týchto rokoch sme predstihli aj v ďalšom symbolickom ohľade, odhaduje skupina izraelských vedcov v článku pre zatiaľ posledné vydanie časopisu Nature.
Podľa nich celková hmotnosť "ľuďmi pretvorených", tzv. antropogénnych materiálov je zhruba rovnaká ako "suchá hmotnosť" (teda bez vody) všetkého života na Zemi.
Do tejto kategórie autori práce započítali všetky ľudské výtvory od stavebných materiálov, stavieb samotných (vrátane infraštruktúrnych) až po predmety dennej spotreby.
Odhad je samozrejme nepochybne dosť nepresný, štatistiky nie sú úplne spoľahlivé a úplné. Autori tak odhadujú, že hmotnosť "človečej hmoty" predstihla či predstihne hmotnosť biomasy medzi rokmi 2014 až 2020.
Pozor, nehovoríme o hmotnosti "ľudskej biomasy" - celé ľudstvo dohromady váži zhruba len 0,01 percenta z hmotnosti všetkého živého na našej planéte.
O 20 rokov dvakrát viac
Aj napriek nepresnosti východiskových údajov ide o rozmedzie vlastne pomerne úzke. Je to dané tým, že zhruba od roku 1900 množstvo nami vytvorených materiálov a objektov rastie exponenciálne - v posledných cca dvoch storočiach sa zdvojnásobuje zhruba každých 20 rokov.
Ľuďmi produkovaná hmota začala rýchlo pribúdať v 50. rokoch, keď v stavebníctve tehly nahradil betón, a tiež v 60. rokoch, keď sa začal v infraštruktúre používať asfalt.
Pred 20 rokmi sme mali o polovicu menej "vecí" ako dnes, za 20 rokov ju pri udržaní súčasného trendu budeme mať dvakrát viac.
A teda v tú chvíľu bude mať "ľudská sféra" dvakrát väčšiu hmotnosť než všetok život na Zemi. V roku 2060 by to bolo štyrikrát, v roku 2080 osemkrát viac.
Trend môže samozrejme ovplyvniť či zmeniť veľa vecí, náš príklad je ilustráciou rýchlosti nárastu, nie predpovedí.
Množstvo biomasy kvôli nám klesá
Pomer medzi biomasou a nami ľuďmi pretvorenými predmetmi a objekty ešte tiež môže meniť aj to, že množstvo biomasy na Zemi vďaka človeku pomerne výrazne klesá.
Iné odhady uvádzajú, že pred cca 3000 rokmi bolo zrejme na Zemi živej hmoty dvakrát viac, než je tomu dnes. V absolútnych číslach množstvo kleslo z cca 2x1012 ton na 1012 ton.
Najväčší vplyv malo rozšírenie poľnohospodárstva, pretože rastliny sú čo do hmotnosti jednoznačne najúspešnejšou skupinou organizmov (tvoria snáď cca 90 percent z celkovej hmotnosti biomasy).
Dôležité je poznamenať, že všetky predchádzajúce údaje boli pre "suchú" biomasu, teda bez zohľadnenia vody, ktorá v tele živých organizmov je.
To v štatistike urobí veľký rozdiel - hmotnosť suchej biomasy je zhruba dvakrát nižšia ako jej hmotnosť aj so započítaním obsiahnutej vody.
V absolútnych číslach "suchú hmotnosť" života na Zemi autori odhadujú na 1,1x1012 ton, mokrú na cca 2,2x1012.
Vzhľadom k neinutivným vlastnostiam exponenciálneho rastu avšak z hľadiska určenia okamihu, keď náš "ľudský svet" presiahne hmotnosťou živú prírodu na Zemi, nehrá takú rolu. Pri udržaní súčasného trendu za 20 rokov ľudská sféra tak ako tak hmotnosť biosféry doženie.
Ak by sme do výpočtu zahrnuli aj odpad, bude to ešte o niekoľko rokov skôr. Autori odhadujú, že pri zachovaní trendu by v roku 2040 hmotnosť všetkého nami vytvoreného materiálu i odpadu mala dosahovať cca 3x1012 ton.