Vedci dospeli v novej štúdii k záveru, že napríklad mieru kontaminácie na Tahiti vláda uvádzala nižšiu až o štyridsať percent. Nové odhalenia môžu umožniť oficiálne uznanie ďalších desaťtisícov ľudí za obete jadrového testovania, uvádza iDNES.cz.
Francúzsko v rokoch 1966 až 1996 vykonalo na atoloch Mururoa a Fangataufa vo Francúzskej Polynézii celkom 193 jadrových testov, vrátane 41 atmosférických, ktorými vystavilo miestne obyvateľstvo, svojich zamestnancov aj francúzsku armádu vysokým úrovniam radiácie.
Vedci teraz pomocou dát z dvoch tisíc stránok nedávno odtajnených dokumentov ministerstva obrany, analýz máp či fotografií a desiatok rozhovorov vo Francúzskej Polynézii aj Francúzsku starostlivo zrekonštruovali tri kľúčové jadrové testy a ich dopad.
Výskum, na ktorom spolupracovala investigatívna redakcia Disclose, Princetonská univerzita a skupina pre environmentálnu spravodlivosť Interprt, naznačil, že vplyv testov Aldebaran, Encelade a Kentaur z rokov 1966, 1971 a 1974 bol oveľa väčší, než Francúzsko oficiálne uznalo.
"Štát sa veľmi snažil pochovať toxické dedičstvo týchto testov," uviedol Geoffrey Livolsi, šéfredaktor Disclose. "Toto je prvý skutočne nezávislý vedecký pokus zmerať rozsah škôd a uznať tisíce obetí francúzskeho jadrového experimentu v Pacifiku," opísal Livolsi pre denník The Guardian.
Francúzsky národný inštitút pre zdravie vo februári zverejnil správu o zdravotných dôsledkoch testov s argumentom, že "nemohol s istotou dospieť k záveru", že existuje súvislosť medzi nimi a mnohými ochoreniami rakovinou, ktorá sa na ostrovoch objavila. Priznal však, že je potrebné spresniť odhad dávok rádioaktívneho žiarenia, ktorému boli ľudia vystavení.
President of French Polynesia admits that leaders lied, over 3 decades, about dangerous radioactivity from French nuclear tests https://t.co/6bECVBhCUM pic.twitter.com/BVoVSuHaUu
— sean mcgee (@arclight2011) November 17, 2018
Francúzsko podcenilo kontamináciu o 40 percent
Nové zistenia, založené na modelovaní spádu z bomby Kentaur, poslednej, ktorá vybuchla v atmosfére predtým, než Francúzsko presunulo testovanie pod zem, naznačujú, že Paríž uvádzal v prípade Tahiti až o 40 percent menšiu kontamináciu oproti skutočnosti, čo potenciálne umožňuje oficiálne uznanie ďalších tisícov ľudí za obete testovania.
S využitím meteorologických dát, armádnych archívov a vedeckých záznamov o veľkosti atómového "hríbu" po výbuchu tím zistil, že rádioaktívny mrak putoval cez Tahiti a 80-tisíc obyvateľov mesta Papeete. Organizátori jadrového testu s týmto variantom nepočítali a na Tahiti neboli prijaté žiadne preventívne opatrenia na ochranu obyvateľstva.
Podľa dát polynézskeho ministerstva zdravotníctva, ktoré mali výskumníci k dispozícii, bolo asi jedenásť tisíc ľudí vystavených žiareniu o hodnote päť milisievertov, čo je päťnásobok kvalifikačnej úrovne pre odškodnenie za predpokladu, že obete následne ochoreli určitým typom rakoviny.
Vedci však na základe odtajnených dokumentov vypočítali, že v rámci jadrového testu Kentaur bola vystavená radiačnej dávke vyššej ako jeden milisievertov celá populácia Tahiti a Záveterných ostrovov - približne 110-tisíc ľudí.
Podľa nových výpočtov boli skutočné dávky žiarenia, ktorú dostali obyvatelia niektorých okresov Papeete, dvakrát až trikrát vyššie ako dávky v štúdii francúzskej Komisie pre atómovú energiu (CEA) z roku 2006.
Výskum odhalil tiež dôvernú správu, ktorú Paríž poslal polynézskej vláde vlani vo februári. Dokument sa zmieňuje o veľkom množstve rakovín štítnej žľazy na Gambierových ostrovoch, ktoré boli priamo ovplyvnené dopadom prvého francúzskeho jadrového testu Aldéraban v júli 1966.
Francúzski vojaci trpia rakovinou
Vedci citujú aj súkromnú výmenu e-mailov z roku 2017, kde francúzska armáda údajne prvýkrát pripúšťa, že až dvetisíc zo šiestich tisíc vojakov vyslaných do Francúzskej Polynézie a zúčastňujúcich sa testov v rokoch 1966 až 1974 od tej doby ochoreli aspoň raz formou rakoviny.
Napriek všeobecným obavám ale Francúzsko zriadilo komisiu pre odškodnenie civilných a vojenských obetí až v roku 2010. Žiadatelia museli teoreticky dokázať len to, že v čase jadrových pokusov žili vo Francúzskej Polynézii a dostali jeden z 23 typov rakoviny uznaných za výsledok radiácie.
Komisia ale doteraz vyplatila náhradu iba 454 ľuďom, z toho len 62 miestnym obyvateľom, a odmietla viac ako osemdesiat percent žiadostí, aby musela zdôvodňovať svoje rozhodnutia.
Potenciálni žiadatelia nemajú podľa vedcov lekárske informácie potrebné na podanie žiadosti, ani prostriedky k presnému stanoveniu úrovne žiarenia, ktorému boli vystavení.
"Napriek 26 rádiologickým kontrolným bodom určeným na meranie účinkov spádu je v skutočnosti monitorovaných iba 20 percent povrchu ostrovov," uviedli výskumníci.
Chybné vybavenie problémy zásadne zhoršilo. V roku 1971 fungovali niektoré stanice na meranie žiarenia s päťdesiatpercentnou mierou chybovosti.
Vedci odhalili aj to, že správa CEA z roku 2006 o radiácii vo Francúzskej Polynézii, z ktorej komisia vychádza pri rozhodnutí o kompenzácii, bola potvrdená Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, a to v štúdii zadanej a zaplatenej francúzskym ministerstvom obrany.