Podľa agentúry AFP ide zatiaľ o najrozsiahlejší výskum vplyvu covidu na mentálne zdravie. Autori štúdie analyzovali elektronické zdravotné záznamy 236 379 pacientov po covide, väčšinou Američanov, a zistili, že diagnózu jedného zo 14 častých neurologických či psychiatrických ochorení dostalo 34 percent z nich.
V kontrolnej skupine vedci skúmali pacientov, ktorí prekonali chrípku a respiračné ochorenia. Najčastejším problémom, ktorý bol pozorovaný u 17 percent pacientov po covide, boli úzkosti, u 14 percent skúmaných ľudí sa vyskytli afektívne poruchy.
V priemere menej časté u skúmanej vzorky ľudí bolo krvácanie do mozgu, ktoré sa vyskytlo u 0,6 percenta ľudí, cievna mozgová príhoda (u 2,1 percenta pacientov) a demencia (0,7 percenta skúmaných). Ich výskyt bol ale vyšší u osôb, ktoré mali ťažký priebeh.
Cievna mozgová príhoda bola diagnostikovaná siedmim percentám pacientov, ktorí boli hospitalizovaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti, a demencia takmer dvom percentám z nich.
"Výsledky nášho výskumu ukazujú, že ochorenie mozgu a psychické ťažkosti sú častejšie po prekonaní covidu než po chrípke a respiračných infekciách," uviedol Max Taquet, psychiater z Oxfordskej univerzity, ktorý sa podieľal na vedení štúdie.
Upresnil, že štúdia nedokázala určiť, ktoré biologické či psychologické mechanizmy konkrétne za vyšším výskytom ťažkostí stoja, a podčiarkol, že je potrebné ďalšie skúmanie príčin, aby im bolo možné predísť.
Ťažkosti ako úzkosti by mohli byť zapríčinené stresom zažívaným pri ochorení alebo hospitalizácii, zatiaľ čo cievna mozgová príhoda alebo demencia by mohli súvisieť s biologickým dopadom samotného vírusu alebo reakciou tela na infekciu, uviedli podľa spravodajského portálu BBC autori štúdie.
Hoci pre jednotlivca je riziko väčšiny ochorení či ťažkostí malé, dopad na celú populáciu by mohol byť kvôli rozsahu pandémie covidu "značný", varoval Paul Harrison, ďalší spoluautor štúdie, ktorý taktiež pôsobí na Oxfordskej univerzite.