Spočiatku sa zdalo, že akonáhle ste sa zotavili z covidu, prežiť túto chorobu znamenalo, že ste s ňou nadobro skončili.
Teraz vieme, že to tak nie je, pretože je zrejmé, že rastúci počet ľudí zažíva dlhodobé účinky, známe ako dlhý covid, aj potom, čo je vírus zdanlivo mimo ich tiel.
Štúdie ukazujú, že vzhľadom na obrovské množstvo ľudí, ktorí prežili covid na celom svete, to môžu byť v skutočnosti milióny, uvádza portál Forbes.
Po 12 týždňoch ho mal každý siedmy človek
Prieskum začiatkom tohto mesiaca uskutočnený národným štatistickým úradom vo Veľkej Británii oslovil viac ako 20-tisíc účastníkov, ktorí mali minulý rok pozitívny test na covid, a zistili, že každý piaty človek, ktorý prežil, hlásil príznaky po piatich týždňoch. Po 12 týždňoch, bol ich počet stále 13,7 percenta, teda takmer každý siedmy človek.
Najbežnejšie príznaky po piatich týždňoch boli únava (11,8 percenta), kašeľ (11 percent), bolesť hlavy (10 percent) a bolesť svalov (7,7 percenta). Nasledovala strata chuti a čuchu, pričom každá z nich ovplyvnila asi 6,3 percenta účastníkov.
Pokiaľ ide o celkový obraz, keď autori extrapolovali čísla na celú Britániu, naznačujú, že viac ako milión obyvateľov mohol na začiatku marca 2021 zažiť dlhý covid.
Štúdie tiež ukázali pozoruhodnú škálu akútnych účinkov, ktoré môže mať koronavírus na telo a jeho orgánové systémy, od kardiovaskulárnych cez pľúcne cez neurologicko-psychologické až po obličky a ďalšie.
To, že sa covid v súčasnosti považuje za multiorgánové ochorenie, sa môže preniesť do ešte širšieho spektra symptómov dlhého covidu, ako sa doteraz chápalo.
Neobchádza ani tých s ľahkým covidom
Nová štúdia od vedcov v nemocniciach po celej Británii zistila, že medzi príznaky dlhého covidu patrili únava, dýchavičnosť, pocit zahmlenia mysle, strata čuchu alebo chuti, úzkosť, depresia, posttraumatická stresová porucha, bolesť hlavy alebo migréna a narušený spánok.
Aj keď sa zdá, že ľudia s ťažším covidom, najmä tí, ktorí boli hospitalizovaní, majú vyššie riziko dlhého covidu, neznamená to, že ľudí s ľahkým priebehom nemôže postihnúť.
Štúdia z Karolinského inštitútu z minulého týždňa uviedla, že v skupine zdravotníkov, ktorí mali mierny covid, malo 10 percent stále najmenej jeden symptóm dostatočne závažný na to, aby ovplyvnil ich fungovanie v práci alebo spoločnosti aj o osem mesiacov neskôr. Najčastejšími príznakmi boli strata čuchu a chuti, únava a dýchacie ťažkosti.
Aj keď bola štúdia pomerne malá a výsledky by sa mali interpretovať s určitou opatrnosťou, ďalšie štúdie tiež naznačujú, že aj mierne počiatočné ochorenie môže mať dlhodobé účinky.
Očkovanie môže zmierňovať príznaky
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje dlhý covid alebo akýkoľvek postvírusový syndróm. Môže sa stať, že zvyšky vírusu zostanú v tele, alebo že sú príznaky dôsledkom poškodenia vlastnej imunitnej odpovede tela alebo jednoducho preto, že oprava rôznych úrovní poškodenia spôsobeného akútnou fázou choroby môže trvá veľmi dlho.
Existuje určitý skorý náznak, že očkovanie proti covidu zmierňuje príznaky u ľudí s dlhým covidom, väčšinou vo forme neoficiálnych dôkazov a prieskumov.
Jedna z prebiehajúcich štúdií zistila, že po očkovaní ustúpili príznaky dlhého covidu u viac ako 20 percent účastníkov a niektorí naznačujú, že môžu byť ešte vyššie.
Dlhý covid majú aj tisíce ľudí na Slovensku
Vyplýva to zo štúdie iniciatívy CovidHelper, za ktorou stojí bývalý Miroslav Beblavý. Z údajov, ktoré publikovala pred dvoma týždňami, vyplýva, že veľké množstvo z viac ako tritisíc sledovaných pacientov, ktorí prekonali covid, má zdravotné problémy aj po prekonaní tohto ochorenia.
Ide prevažne o predtým zdravých ľudí v mladom a strednom veku a problémy trápia skôr ženy ako mužov. Dlhý covid zároveň sužuje tých, ktorí samotné ochorenie zvládli doma bez potreby hospitalizácie v nemocnici.
"Dlhý covid má rôznorodé prejavy, ako obrovská únava, neschopnosť sa nadýchnuť, zabúdanie, bolestivá menštruácia, vírus si nevyspytateľne vyberá, ktorú časť tela napadne," uviedla analýza niektoré z príznakov. Podľa nej takmer polovica respondentov má problémy zo štyroch alebo piatich rôznych oblastí. Štúdia pripomína, že je potrebné sa zamerať na postcovidovú liečbu, ktorá funguje aj v zahraničí.