StoryEditor

Objavili najstarší známy hrob človeka moderného typu v Afrike

10.05.2021, 10:20
Autor:
TASRTASR
Archeológovia objavili v Keni najstarší známy hrob človeka druhu Homo sapiens v Afrike.

Výskum tam odkryl pozostatky dieťaťa, ktoré bolo starostlivo uložené do hrobu pred takmer 80-tisíc rokmi, vyplýva zo štúdie zverejnenej minulý týždeň v časopise Nature, o ktorej informoval denník The Guardian.

Mtoto ležal na vankúši

Usporiadanie pozostatkov naznačuje, že dieťa - ktorého vedci pomenovali Mtoto podľa swahilského slova označujúce "dieťa" - bolo v hrobe umiestnené ležiac na pravom boku s kolenami pritiahnutými k hrudi a s hlavou uloženou na akomsi "vankúši", vyrobenom z organického materiálu podliehajúceho skaze.

Kĺbové kosti, ako napríklad chrbtica, sa v hrobe nerozpadli, čo podľa vedcov môže znamenať, že telo bolo pred pohrebom pevne zabalené do "rubáša". Analýza kostí ukázala, že sú staré zhruba 78-tisíc rokov.

Vedci stanovili vek dieťaťa v čase jeho úmrtia pomocou dvoch zubov nájdených v hrobe. Podľa nich išlo zrejme o chlapca starého dva a pol až tri roky. Ďalšie zuby malo dieťa ešte stále vo svojej dolnej čeľusti.

Na mieste sa tiež zachovali kostné pozostatky chrbtice, rebier a ďalšie kosti. Okolo hrobu a vnútri neho sa tiež našli kamenné nástroje určené na zoškrabovanie, vŕtanie či rytie, spolu s kamennými hrotmi, ktoré mohli byť nasadzované na drevené palice a používané ako oštepy. Reuters

Hrob našli počas výkopových prác pri vstupe do jaskyne Panga ya Saidi, archeologickej lokality v juhovýchodnej Keni. Tím vedcov odkryl časť hrobu a prvé pozostatky už v roku 2013.

Úlomky kostí však boli natoľko krehké, že pri pokuse s nimi manipulovať sa rozpadli na prach. Počas nasledujúcich štyroch rokov sa im ku kostre dieťaťa nakoniec podarilo dostať.

Zriedkavé pohrebiská

"Ľudia - na rozdiel napríklad od šimpanzov - začali okolo smrti vytvárať zložité systémy viery. A je zrejmé, že nemáme tým na mysli len citové spojenie s mŕtvymi, ale takmer s istotou aj akúsi snahu smrti porozumieť a pripisovať jej istý zmysel," uviedla Nicole Boivinová z Katedry archeológie Inštitútu Maxa Plancka v nemeckom mesta Jena, jedna z vedúcich tohto archeologického výskumu.

Podľa nej sú africké pohrebiská raných foriem druhu Homo sapiens obzvlášť zriedkavé, a to i napriek skutočnosti, že Afrika je kolískou človeka moderného typu.

"Ide o neuveriteľne vzácny prípad, že sa nám podarilo získať prístup k takémuto momentu zaznamenanému v čase, a to obzvlášť k takto veľmi starému. Toto miesto posledného odpočinku nás vracia v čase do veľmi smutného okamihu... a to navyše takého, ktorý môžeme napriek obrovskému časovému rozdielu stále prežívať a porozumieť mu rovnako ako tie ľudské bytosti pred nami," dodala.

Ako uvádza The Guardian, mimo Afriky našli archeológovia už aj staršie ľudské pohrebiská. Napríklad pozostatky človeka moderného typu z jaskyne Mughárat as-Schúl (v angl. prepise Skhul) na svahoch izraelského pohoria Karmel a z jaskyne Kafca (angl. prepis Qafzeh) neďaleko Nazaretu sú staré 90-tisíc až 130-tisíc rokov.

01 - Modified: 2024-12-15 07:50:00 - Feat.: - Title: V umelej inteligencii dominuje západné videnie sveta, to vytvára predsudky o mnohých krajinách 02 - Modified: 2024-12-12 12:28:07 - Feat.: - Title: Suez vrátil lodnú dopravu naspäť o 155 rokov. Rastú náklady aj čas doručenia 03 - Modified: 2024-12-10 09:15:43 - Feat.: - Title: Energia z jadra v ohrození. Francúzsko stratilo kontrolu nad uránom z Nigeru 04 - Modified: 2024-12-05 21:52:23 - Feat.: - Title: Sánchez predstavil stratégiu na posilnenie väzieb s Afrikou, chce rozvíjať legálne možnosti migrácie 05 - Modified: 2024-12-03 20:49:05 - Feat.: - Title: Biden oznámil humanitárnu pomoc pre africké krajiny za miliardu dolárov
menuLevel = 2, menuRoute = science/biologia-a-chemia, menuAlias = biologia-a-chemia, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
22. december 2024 12:29