A poukazujú predovšetkým na metaanalýzu Shanny Swanovej a Hagaia Levine z roku 2017 (písali sme nej tu). Je široko citovaná a stala sa najvýraznejším hlasom prorokojúcim, že kvôli znečisteniu nášho životného prostredia plastami sme svedkami miznutia spermií zo sveta, predovšetkým z toho vyspelého, zo sveta bieleho muža.
Do médií vniesla táto práca apokalyptickú prognózu hroziaceho vyhynutia ľudského druhu. Od roku 1973 vraj v západných krajinách klesá počet spermií v mililitri semena tempom dvoch percent ročne.
Pozornosť výskumného tímu GenderSci Lab, inštitúcia, ktorá sa zameriava na skratkovité a zaujaté, nevyvážené vedecké práce z oblasti rodu, rasy a ľudského rozmnožovania, si preto vzala do hľadáčika práve to dielo. K akým výčitkám tím Marion Boulicaultovej a Sarah S. Richardsonovej došiel?
Nepodložené, neisté, vychýlené
Predovšetkým podotýkajú, že neexistuje žiadny vedecký dôkaz o tom, že by medzi počtom spermií a plodnosťou existoval príčinný vzťah, uvádza portál Xman.cz.
"Predpoklad, že mužská plodnosť stúpa úmerne počtu spermií, nie je podporený žiadnym dostupným dôkazom," zdôrazňuje GenderSci Lab v tlačovej správe na serveri Eurekalert.
Nad istú kritickú hranicou neplatí, že by bol väčší počet spermií akýmkoľvek indikátorom lepšieho zdravia alebo väčšia šanca oplodnenia, uvádzajú na webe The Harvard Gazette.
Štúdia GenderSci Lab, ktorá vyšla v magazíne Human Fertility, sa okrem toho pozastavuje tiež nad tým, prečo si práca z roku 2017 vybrala za meradlo práve dáta zo sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia zrovna z anglofónnych, rozvinutých krajín, a pokles počtu spermií dokumentovala a hodnotili práve v súvislosti s nimi.
Stav spermií v tej dobe a v tom regióne však nepredstavuje žiadne optimum pre ľudský druh, namieta Boulicaultová a Richardsonová.
A dodávajú, že chybou autoriek kritizovanej práce je aj ich delenie sveta na "západ" a "ostatné". "Tieto dve štatistické agregácie zastierajú rozmanitosť podmienok v mestských a vidieckych lokalitách vnútri národov.
A zamlčujú tiež fakt, že ohľadne počtu spermií mužov v krajinách, ktoré Levine a kolektív označujú za 'iné', existuje len veľmi málo dát," cituje štúdiu GenderSci Lab server Study Finds.
A pripomína, že veľmi zjednodušujúci a generalizujúci prístup ku geografickému uchopeniu problému oslovil skrumáž aktivistov z krajne pravicového spektra, stúpenca alt-right, vyznávačov nadradenosti bielej rasy aj tie, podľa ktorých muži prichádzajú o svoje práva.
Apokalyptické závery štúdie z roku 2017 sú pre nich dokladom, že zdravie, plodnosť a budúcnosť bielych, západných mužov je ohrozená.
Podľa kritizovanej štúdie za to môžu plasty - aj to však výskum GenderSci Lab spochybňuje ako nepodložené tvrdenie. A nie je sám.
Napríklad pôrodnícky a gynekologický odborník Tim Moss na serveri The Conversation pripomína, že neexistuje nespochybniteľný dôkaz, že by to tak bolo.
Že dôvodom poklesu počtu spermií stále plne nerozumieme, ako podľa neho priznala štúdia z roku 2020. A že sa na tom jave podpisujú faktory, ktoré môžeme ovplyvniť a ktoré sú realitou predovšetkým práve pre mužov v západných krajinách: nesprávny jedálniček, obezita, chronické choroby.
Jedna jediná štúdia, bombastické závery
Moss okrem toho rozoberá aj ďalšie mediálne vďačné, pretože bombastické tvrdenie autorky štúdie z roku 2017 Swanovej, podľa ktorého sa kvôli znečisteniu životného prostredia chemikáliami mužom zmenšuje penis.
Veľkosť mužských pohlavných údov však s chemickými látkami, ktoré udáva Swanová za vinníkov, podľa neho spojila len jedna jediná štúdia. Vznikla v oblasti talianskych Benátok a obsiahla púhych 383 mladých mužov.
A mala navyše hneď niekoľko slabín, dodáva Moss jedným dychom. Mužov totiž zoskupoval podľa toho, kde žili, nie podľa toho, kde sa narodili.
"Pretože sa však o veľkosti genitálií rozhoduje pred narodením, je zásadnejšie prostredie, v ktorom žili ich matky počas tehotenstva, ako miesto, kde respondenti žili v dobe štúdie," argumentuje.
Talianska štúdia si tiež vybrala región, ktorý je extrémne znečistený desaťročiami priemyselnej produkcie, ktorá bola k životnému prostrediu výnimočne surová.
Ako sa potenciálne účinky tak obrovského vystavenia chemickým látkam vzťahujú k menšiemu vystaveniu ľudského organizmu škodlivinám, ako sú plastové obaly potravín, o ktorých hovorí Swanová, to nevieme, tvrdí Moss.
A spochybňuje aj jej predpoveď ohľadom miznutia spermií. Problémom je podľa neho extrapolácia, Swanová si načrtla linku medzi počtom spermií v roku 1973 a 2011 - a jednoducho ju pretiahla.
Tak projekciou dostupných dát smerom dopredu, do budúcnosti, zistila, že spermie, ak sa nič nezmení, ľudstvu "dôjdu" v roku 2045.
Lenže Moss aplikoval ten istý postup smerom dozadu, do minulosti. Vyšlo mu, že v štyridsiatych rokoch minulého storočia by v jednom mililitri semena malo 140 milióna spermií.
Lenže vďaka dobovým výskumom vieme, ako to bolo v skutočnosti. Mililiter semena obsahoval okolo 113 milióna spermií. Keď takéto odvodzovanie nevychádza smerom do histórie, nemusí sa trafiť ani smerom do budúcnosti, podotýka Moss.