Málokto z nás si dokáže predstaviť, aké to je, zažiť na vlastnej koži bombardovanie, vojnu a neustávajúci stres z ohrozenia života. Mohli by sme to prirovnať k niečomu, čo zažívame v mieri?
Myslím, že by sme takú paralelu asi hľadali dlho a nenašli. Domnievam sa, že to asi nejde prirovnať k ničomu.
Čo vlastne ľudia pri takýchto udalostiach vnútorne prežívajú?
Ide o chronický stres, teda – väčšinou – stále prítomnú tieseň, obavy, neistotu.
Môžu sa ľudia na vojnu predsa len nejako adaptovať?
Iste, aj na to sa dá čiastočne adaptovať, ako sa môžeme dočítať v Bettelheimovej knihe Ľudia nie sú mravce.
(Psychológ Bruno Bettelheim bo...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.