Keď sa povie kliešť, väčšinu ľudí strasie odporom, vy sa im však venujete dlhodobo. Čím sú také fascinujúce?
Som parazitologička a kliešte sú v prvom rade parazity. Fascinujú ma tým, ako sa v priebehu evolúcie vedeli prispôsobiť životu na širokej škále hostiteľov od cicavcov, cez vtáky, plazy a obojživelníky v rôznych oblastiach sveta a naviac k tomu mnohé druhy dokážu prenášať pôvodcov infekčných ochorení.
Kliešte sa vyskytujú aj na takých bizarných miestach alebo hostiteľoch ako na tučniakoch, ktoré sa potápajú do veľkých hĺbok, kde vydržia aj vysoký tlak vody, na hrochoch, kde dokážu nájsť tú najjemnejšiu časť hrošej kože v okolí análneho otvora, na netopieroch v jaskyniach, alebo na ťavách v púšti.
Tie púštne majú dlhšie končatiny a dokážu svoju korisť prenasledovať ako pavúky. Práve tieto kliešte – Hyalomy prenášajú veľmi nebezpečné vírusy, ktoré vyvolávajú ochorenie nazývané konžsko-krymská hemoragická horúčka, ktoré má podobný priebeh ako ebola.
Samozrejme tieto druhy kliešťov sa u nás nevyskytujú, aj keď príbuzné druhy sú k nám občas zavlečené sťahovanými vtákmi, no zatiaľ u nás zimu neprežijú. Ktovie však, čo prinesú globálne klimatické zmeny.
Na druhej strane, nie je to tak, že by som bola najväčší fanúšik kliešťov. Moja prvá kliešťová učiteľka, ktorá má uviedla pred rokmi do danej problematiky, Dr. Lorenza Beati, je kurátorka najväčšej zbierky kliešťov na svete v USA, si myslí, že sú naozaj krásne.
Mňa zaujímajú predovšetkým patogény, ktoré kliešte prenášajú a choroby, ktoré vyvolávajú. Sú to všetko zoonózy, teda choroby prenosné zo zvierat na ľudí. Venujem sa štúdiu cirkulácie týchto patogénov v prírodných ohniskách a ich ekológii.
Väčšinu epidémií a pandémií tvoria práve ochorenia prenosné zo zvierat na ľudí. Objavujú sa zväčša z toho, že ľudia sa dostávajú do veľmi tesného kontaktu s voľnej žijúcimi zvieratami, zasahujú a ničia ich životné prostredie. Celkovo ma fascinuje, ako príroda funguje.
Vy ste takpovediac lovkyňa kliešťov, keďže ich chodíte „zbierať“. Akým spôsobom sa dá vedecky monitorovať pohyb kliešťov?
Najčastejším je takzvané vlajkovanie, ktoré sa používa celosvetovo. Spočíva v tom, že sa po vegetácii ťahá kus látky, napríklad jeden krát jeden meter. Buď sa vlajkuje na istý čas alebo na istú plochu, napríklad sto štvorcových metrov.
Keď si vyberáme lokalitu, kde chceme zistiť výskyt kliešťov, vytypujeme si zvyčajne viac transektov, teda častí s nejakou rozlohou, a výsledky spriemerujeme. Ďalšou metódou je, že oberáme hostiteľov napríklad hlodavce alebo vtáky.
Ale to nám neodráža aktuálny stav, kde kliešte číhajú. Stáva sa, že v určitých obdobiach sezóny, napríklad počas leta, je práve na hostiteľoch najviac cicajúcich kliešťov a na vegetácii je ich menej.
Kto okrem človeka sú hostitelia?
Človek je vlastne len náhodný hostiteľ kliešťov. Náš najvýznamnejší a epidemiologicky najvýznamnejší kliešť obyčajný – Ixodes ricinus, parazituje na viac ako dvesto hostiteľoch. Cicia na hlodavcoch, hmyzožravcoch, vtákoch, mäsožravcoch, ale aj na srnách a vysok...
Zostáva vám 85% na dočítanie.