Pri výkopoch na mieste vtedajšej nádrže archeológovia našli niekoľko ton keramiky a ďalších artefaktov, 10-tisíc rybích kostí a tiež žraločie zuby, ktoré nechali preskúmať.
Zuby boli v objekte, vytesaného z vápenca blízkosti prameňa, ktorý bol pôvodne súčasťou vodného systému za južnými hradbami mesta. Neskôr bola nádrž zasypaná hlinou a kamením a nad ňou bol postavený dom.
Zuby v Dávidovom meste pochádzajú najskôr z 8. storočia pred naším letopočtom. Ich prítomnosť zostáva zatiaľ záhadou.
Dávidovo mesto je najstaršou obývanou časťou Jeruzalema, vzťahuje sa k biblickej dobe a je tu významné archeologické nálezisko.
"Zistili sme, že kosti patrili asi 14 druhom rýb. Dokazuje to nielen to, že niekdajší obyvatelia Jeruzalema konzumovali veľa rýb, ale že sa ryby dovážali aj z ďaleka, napríklad z Egypta," uviedol odborník z univerzity v Haife Omriho Lernaua.
Zuby pochádzajú z obdobia, kedy žili dinosaury
"Domnievali sme sa, že tiež tie žraločie zuby boli zvyšky po konzumácii, ale ukázalo sa, že to tak nebolo," pokračoval Lernau.
Starí Izraeliti mäso žralokov jedli. Lenže keď zuby začali skúmať izraelské i zahraničné vedecké tímy, zistili, že to tak byť nemohlo. Zuby patria druhom, ktoré existovali v čase pred 100 až 67 miliónmi rokov, kedy na planéte žili dinosaury.
"Najpravdepodobnejšie je, že patrili do niekoho zbierky," domnieva sa Lernau. Žraločie zuby sa niekedy používali na zdobenie, ale nie je jasné, prečo boli na rovnakom mieste ako rybie kosti, ktoré boli zjavne odpad. "Je to zvláštne, nemáme pre to vysvetlenie," priznal Lernau.
Ani pôvod nie je jasný, pretože takéto fosílie sa väčšinou nachádzajú "vrastené" do sedimentov, ktoré sa okolo nich nakopia. Takéto vrstvy ale v Jeruzaleme, alebo aspoň v lokalite Dávidovho mesta, nie sú.
Na otázku, kto zuby pozbieral a odniesol do Jeruzalema, zatiaľ odpoveď nikto nepozná.