Na internete nájdeme mnoho "zaručených" receptov, ako sa prírodnou liečbou a najlepšie bylinami zbaviť vysokého krvného tlaku, rakoviny, depresie aj bolesti kĺbov. Dobre sa to číta, ale docent Karel Šmejkal z Veterinárnej a farmaceutickej univerzity v Brne pre Lidovky pripomína, že uvedené ochorenia sú dlhodobé a je veľmi ťažké ich liečiť aj za použitia najmodernejších medicínskych postupov.
"Nedá sa povedať, že bylinná terapia môže tieto ochorenia úplne vyliečiť. Správna aplikácia bylín ale môže pacientovi priniesť úľavu od mnohých negatívnych prejavov, ochorenia treba stabilizovať a tiež prípadne nahradiť alebo znížiť počet užívaných liekov. Nikdy by však takáto liečba nemala prebiehať bez vedomia ošetrujúceho lekára," upozorňuje docent Šmejkal, ktorý na univerzite vedie Ústav prírodných liečiv.
Liek alebo aj jed
Obľuba fytoterapie, teda liečenie bylinkami, medzi ľuďmi stúpa. S nárastom vedeckých informácií o zložení, mechanizmoch účinku, klinických efektoch a prípadných nežiaducich účinkoch môže byť skutočne vhodným doplnením klasickej liečby. Súčasťou domácej fytoterapie ale nesmú byť rastliny jedovaté alebo veľmi silno účinné.
Príkladom takto nebezpečných rastlín môže byť náprstník pre liečbu srdcovej nedostatočnosti, kýchavica pre terapiu vysokého krvného tlaku alebo vnútorné použitie kostihoja - ten sa smie aplikovať iba zvonka.
"Aj domáce pestovanie liečivých rastlín je možné. Pestovatelia a pacienti by si však mali uvedomiť, že každá bylina obsahuje iné látky a že pre ich tvorbu potrebuje určité podmienky. Je tiež nutné určiť správny okamih zberu a dodržať predpísané podmienky spracovania a skladovania," pripomína docent Šmejkal záujemcom, že si toho musia o rastline najskôr veľa naštudovať a až potom ju môžu pestovať na záhradke.
Veľa rastlín slúži ako priemyselné suroviny pre látky, ktoré sú súčasťou injekcií, tabliet a iných liekov. Priemyselne sa spracováva napríklad ľuľkovec pre získanie atropínu do očných kvapiek alebo liekov na srdce; z ľuľkovca sa získava tiež skopolamín, využívaný napríklad k tomu, aby pacient lepšie znášal operácie. Mak je zdrojom ópiových alkaloidov morfínu a kodeínu, ktorými sa tlmí bolesť, pacifický tis sa využíva na získavanie paklitaxelu pre chemoterapie.
Domáce pestovanie, zber a využívanie sú bežné napríklad pre aromatické rastliny z čeľade hluchavkovitých, ako sú tymián či materina dúška, používané pri problémoch so zažívaním alebo pri kašli, alebo aj bazalka, ktorá nachádza uplatnenie pri bolestiach, liečenie zápalov a nespavosti.
"V terapii takzvaných chorôb z prechladnutia, vrátane kašľa, nádchy a rôznych vírusových a bakteriálnych ochorení horných dýchacích ciest, sa využívajú aj ďalšie rastliny, ktoré obsahujú aromatické prchavé látky. Takéto nájdeme tiež v lipovom kvete, koriandri alebo fenikli," poznamenáva docent Šmejkal.
Obľúbené sú tiež rastliny z čeľade astrovité - napríklad nechtík lekársky proti ťažkostiam s trávením alebo na obklady. V súčasnosti sú medzi ľuďmi asi najpopulárnejšie byliny na posilnenie imunity, napríklad echinacea.
Populárne sú bylinné čajové zmesi s typicky horkou chuťou, ktoré pomáhajú pri ochoreniach zažívacieho traktu, alebo aj byliny na ochorenia kardiovaskulárneho systému, napríklad hloh.
Popísať v skratke liečiva všetkých rastlín nie je jednoduché, konštatuje docent Šmejkal. So súčasným stavom poznania však vieme, že prírodných látok bolo izolovaných tisíce. Všeobecne je možné povedať, že nositeľom účinku rastlín sú sekundárne rastlinné metabolity, teda produkty ich látkovej premeny. Tie sú pre každú rastlinu značne špecifické a veľmi rozmanité vo svojej chemickej štruktúre a tým aj biologickej aktivite.