Ono zistenie bolo vlastne náhodné. Vedci z Carmit Levy Lab telavivskej univerzity totiž pôvodne vôbec neskúmali vzťah medzi slnečnými lúčmi a sexom, zaujímali ich riziká ultrafialového žiarenia B pre vznik rakoviny kože.
Pri výskume však zistili, že slnečné žiarenie vyvoláva zmeny v endokrinnom systéme, ktorý zodpovedá za produkciu sexuálnych hormónov. A sú to intervencie, ktoré svedčia sexu, píše Xman.cz.
Kľúč k sexu má meno p53
Súvislosť medzi ultrafialovým slnečným žiarením a reguláciou sexuality pritom bola vedcom známa už dlho. Roma Parikhová, jedna z autoriek výskumu, našla doklady dopadov onoho žiarenia na hladinu testosterónu už v štúdii Bostonskej štátne nemocnice z roku 1939, potom však podľa nej veda príliš pokroky neurobila. "Chceli sme pokračovať," cituje Parikhovú magazín fatherly.
Vedúci laboratória Carmit Levy dopĺňa, že akokoľvek veda vplyv UVB na sexualitu poznala, nerozumela jeho mechanizmu. "Naša štúdia umožňuje chápať ho lepšie," uvádza na serveri Technology Networks.
Ich práca, ktorá vyšla v magazíne Cell Reports, stojí hneď na troch experimentoch. Prvý sa uspokojil s myšami, zistil, že ultrafialové lúče typu B dramaticky zvyšujú hladinu sexuálnych hormónov, predovšetkým u samíc, a vedú k silnejšej sexuálnej aktivite.
Ďalšie dva pokusy si už vzali k ruke mužov a ženy a efekt UVB potvrdili aj u nich. K vyššej sexuálnej túžbe sa po vystavení svojich tiel ultrafialovému žiareniu B priznali muži a ženy v dotazníkoch.
Ženy pritom hovorili o silnejšom fyzickom vzrušení, na mužoch sa lúče viac podpisovali v rovine "kognitívnej dimenzie vášne", vrátane "pocitu hlbokej túžby spoznať svoju partnerku lepšie".
Pokusy však efekt slnečných lúčov potvrdili aj exaktným rozborom. Zistili napríklad, že keď sa po dvoch dňoch, kedy boli chránení pred slnečnými lúčmi, oddali muži a ženy 25-minútovému slneniu, spôsobilo to významné zmeny v ich krvi, vrátane vyšších hladín hormónov, ktoré zvyšujú chuť na sex.
Sexuálne terapia skrze UVB
A vedci navyše identifikovali kľúč, ktorý dvere k vyššej sexuálnej túžbe odomyká. Je ním proteín p53, ktorý sídli v bunkách ľudskej pokožky a chráni DNA, aby ju nepoškodilo slnečné žiarenie. Okrem toho však tiež spôsobuje hormonálne, fyziologické a behaviorálne zmeny, ktoré vedú k väčšiemu libidu.
Zatiaľ nie je jasné, ako konkrétne tento hormón produkciu sexuálnych hormónov stimuluje, či komunikuje so zásobárňou hormónov priamo, alebo či najprv musí vyslať odkazy do mozgu. Isté však je, že vo vzťahu medzi slnečnými lúčmi a sexualitou je proteín p53 hráčom číslo jedna.
Levy ani Parikhová nezastierajú, že ich štúdia čaká na svojich nasledovníkov. Veria však, že otvára cestu k zaujímavým možnostiam.
A veľmi praktickým - použitie ultrafialového žiarenia by mohlo byť hormonálnou terapiou pri sexuálnych ťažkostiach, nástrojom na podporu sexuálnej túžby.
Hormonálny nášup skrze ultrafialové žiarenie sa pritom dostavuje rýchlo, po pätnástich dvadsiatich minútach slnenia. Autori štúdie však zdôrazňujú, že pri slnení je potrebná opatrnosť, ich výskum má ostatne pôvod v skúmaní rizík slnečného svetla.
Bez ochrany si môžete kožu rýchlejšie spáliť, než si doprajete hormonálny výťah, varujú. Dobrou správou je, že ochrana pred negatívnymi dôsledkami slnečných lúčov podporu hormónov nijako neblokuje, prezrádza Parikhová.
Tušené schopnosti pokožky
Izraelská práca navyše podčiarkuje, že ľudská pokožka môže mať význam a funkcie, o ktorých zatiaľ veda nevie.
"Naše zistenia ilustrujú, že to, akým spôsobom je naša koža v interakcii s okolitým prostredím, má vplyv na naše správanie, a že tomu ešte len začíname rozumieť," cituje Levyho server Times of Israel.
Súdi, že otázky, ktoré ich výskum otvoril, sú ako vedeckého, tak filozofického rázu. "My ľudia nemáme srsť, naša pokožka je slnečnému svetlu vystavená priamo. A tomu, čo to znamená, čo to s nami robí, ešte len začíname rozumieť. Rovnako tak sme ešte len na začiatku chápania toho, akú úlohu to hrá v mnohých fyziologických a behaviorálnych procesoch. Je to len vrchol ľadovca," hovorí Levy.