Vstupujeme do novej, vzrušujúcej fázy, komentovala výsledky svojho tímu Catherine Wuová z bostonského ústavu pre výskum nádorov Dana-Farber na nedávnom výročnom zasadnutí Americkej asociácie pre rakovinový výskum. Wuová predstavila jednu z prvých štúdií, pri ktorej lekári mobilizovali imunitný systém pacientov s rakovinou proti molekulám, ktoré sú úplne špecifické pre ich vlastné nádorové bunky, píšu Lidovky.
Vedci sa zatiaľ sústreďujú prednostne na bezpečnosť celej procedúry. Liečebný efekt očkovacích látok je však neprehliadnuteľný.
Ako prebudiť imunitu
Snahy o nabudenie imunitného systému proti nádoru majú viac ako storočnou históriu. Už na sklonku 19. storočia si americký chirurg William Coley všimol, že sa beznádejne chorý muž so zhubným nádorom uzdravil potom, čo prekonal ťažkú bakteriálnu infekciu. Coley usúdil, že baktérie mobilizovali imunitný systém pacienta a ten následne zaútočil aj na nádor.
V roku 1891 nakazil Coley pacienta s neoperovateľným zhubným nádorom úplne cielene baktériou Streptococcus pyogenes a stal sa svedkom zázraku, keď sa chorý uzdravil. Ďalšie Coleyove pokusy už tak slávne nedopadli. Mnohých z jeho pacientov zabila rakovina, nejedného pripravila o život aj umelo vyvolaná infekcia. Baktérie či ich toxíny nenabudili imunitný systém priamo proti nádoru a občasný úspech bol len šťastným vedľajším efektom zápasu organizmu s infekciou.
Takzvaná Coleyova vakcína vyrábaná z toxínov baktérií Streptococcus pyogenes a Serratia martescens sa skúšala ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa kapitola boja s rakovinou prostredníctvom umelo navodenej infekcie uzavrela.
Nové ciele na rakovinových bunkách
Snahy o nabudenie imunitného systému proti zhubným nádorom neskončili. Hlbším štúdiom nádorov odhalili vedci proteíny typické pre rakovinové bunky, ktoré ich produkujú vo veľkom množstve.
Vedci sa pokúsili vybranú bielkovinu typickú pre určitý typ nádoru použiť ako vakcínu. Stávka na jednu bielkovinu spoločnú väčšiemu počtu pacientov s podobnými nádormi ale nevyšla. Výsledná odozva imunitného systému k likvidácii nádoru zvyčajne nestačila. Catherine Wuová a jej spolupracovníci teda teraz prichádzajú s metódou, ktorá burcuje imunitný systém väčším počtom bielkovín celkom špecifických pre nádor konkrétneho pacienta.
Využili skutočnosť, že bunky nádoru majú na mnohých miestach poškodenú DNA. Podľa zmutovaných génov nádoru sa potom vytvárajú zmenené molekuly bielkovín. Tie sa líšia od bielkovín produkovaných zdravými bunkami pacientovho tela podľa nenarušených génov. Rozdiely sú také veľké, že organizmus môže vnímať zmenené bielkoviny nádoru ako cudzie. Vedci tieto zmenené bielkoviny označujú ako neoantigeny, pretože predstavujú úplne nové ciele pre imunitný systém pacienta.
Imunitný systém zlikviduje väčšinu novo sa tvoriacich nádorov, pretože ich včas odhalí a mobilizuje proti nim arzenál svojich zbraní. Zhubné nádory vďačia za svoje smrtiace vlastnosti tomu, že ich imunitný systém nerozozná a toleruje ich, ako keby boli telu vlastné. Ani neoantigeny pre neho potom nepredstavujú dostatočne silný impulz k mobilizácii.
Catherine Wuová burcuje imunitný systém pacientov s rakovinou. Predkladá ich imunitnému systému neoantigeny spôsobom, ktorý nedovolí nádor ignorovať.
Nádejné vyhliadky
Využila na to najmodernejšie metódy molekulárnej genetiky a biológie. U dvanástich pacientov so zhubným melanómom v pokročilom štádiu analyzovali vedci dedičnú informáciu buniek z tohto chirurgicky odstráneného kožného nádoru. V bunkách prečítali všetky gény a pátrali v nich po "preklepov". Zvlášť ich zaujímali gény, podľa ktorých sa tvoria defektné neoantigenové proteíny. Zhruba dvadsiatku najnádejnejších neoantigenov z nádoru každého chorého vyrobili v laboratóriu a pripravili z nich očkovaciu látku.
Pretože sa už melanóm u všetkých pacientov nebezpečne rozrástol, očakávali lekári, že jeho odstránenie postup choroby nezastaví a nádor narastie znovu. Pacienti Catherine Wuovej dostávali päť mesiacov po operácii opakovane podkožné injekcie vakcíny vyrobenej z ich vlastných neoantigenov.
Žiadny sa nesťažoval na významnejšie nežiaduce vedľajšie účinky očkovania. Pri všetkých však lekári zaznamenali neklamné známky mobilizácie imunitného systému.
Biele krvinky označované ako T-lymfocyty vehementne útočili na nádorové bunky nesúce neoantigeny. U dvoch pacientov v najpokročilejšom štádiu choroby sa melanóm po nejakej dobe vrátil. Ich nádorové bunky opäť našli spôsob, ako sa pred imunitným systémom v tele maskovať za zdravé tkanivo. Lekári preto podali týmto pacientom špeciálnu protilátku a tá obsadila na povrchu T-lymfocytov molekuly, prostredníctvom ktorých nádor tieto biele krvinky "upokojujú". Po tomto zákroku sa imunitný systém nabudený vakcínou opäť prebral z letargie a nádor zlikvidoval.
Prekážky na ceste
Pacienti Catherine Wuovej žijú bez zhubného melanómu už dlhšie ako dva a pol roka. Účastníci výročného zasadnutia Americkej asociácie pre rakovinový výskum napriek tomu zostávali k výsledkom štúdie trochu rezervovaní. Štúdia prebehla na malom počte chorých a zatiaľ nie je jasné, či a nakoľko im predĺži život. Zo sveta však prichádzajú ďalšie podobne optimistické správy. V medzinárodnej štúdii testujúcej neoantigenovu vakcínu vyvinutú Ugurom Sahinom z mohučskej Univerzity Johannesa Gutenberga sa podarilo uchrániť jedenásť z trinástich očkovaných pacientov pred návratom zhubného melanómu na dlhšie ako dva roky.
Než sa dostanú nové, na mieru šité vakcíny do praxe, bude potrebné vykonať rozsiahlejšie klinické testy a zvládnuť technické problémy. Zatiaľ nie je vyriešený spoľahlivý spôsob pre vpravenie vakcíny na miesto, kde bude mať najvyššiu účinnosť. Veľkou prekážkou je aj zdĺhavá príprava vakcíny. Zaberie niekoľko mesiacov a mnoho pacientov s pokročilým nádorom toľko času nemá. V neposlednom rade bráni masovejšiemu uplatneniu aj vysoká cena vakcíny, ktorá je pripravovaná zakaždým znovu na mieru konkrétnemu pacientovi.