Doteraz nebolo známe, ako sa tento mestský škodca vyvinul a osídlil ľudské obydlia. Vedci preto použili sekvenovanie DNA na štúdium rusa domového (Blattella germanica) a sledovanie jeho pôvodu späť do východnej Indie a Bangladéša, uvádza portál The Conversation.
Nemecká záhada
Pozornosť padla na hviezdu nášho príbehu vo východnej Európe, keď ju počas sedemročnej vojny (1756 – 1763) zbadali v armádnych skladoch potravín. Každá z opozičných síl pomenovala švába po druhom – Rusi ho nazývali „pruský šváb“, zatiaľ čo britskí a pruskí vojaci ho nazývali „ruský šváb“.
V roku 1767 švédsky biológ Carl Linnaeus klasifikoval a pomenoval tento druh (Blatta germanica). Blatta je po latinsky „vyhýba sa svetlu“, a germanica, pretože vzorky, ktoré skúmal, boli zozbierané v Nemecku.
Nakoniec vedci objavili príbuzné druhy s podobnou anatómiou v Afrike a Ázii. Rôzne navrhli, že rus domový sa mohol najprv vyvinúť v Afrike alebo Ázii a potom ovládnuť svet. Nemali však ako otestovať svoje teórie. Súčasní vedci majú. Odobrali vzorky DNA 281 švábom v 17 krajinách sveta.
Potom porovnali sekvencie DNA pre jednu konkrétnu genetickú oblasť nazývanú CO1. Toto j...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.