Štúdia ukazuje, že „slony nielenže používajú špecifickú vokalizáciu pre každého jedinca, ale že tiež rozoznávajú a reagujú na volanie, ktoré je im určené, a ignorujú tie, ktoré sú adresované iným“, uviedol hlavný autor štúdie Michael Pardo.
Delfín a papagáj
Táto štúdia „podporuje myšlienku, že slony si môžu navzájom vymýšľať ľubovoľné mená,“ povedal tento odborník na komunikáciu tlstokožcov z Coloradskej univerzity v USA.
Dôkazom jeho tvrdenia sú nahrávky urobené združením Save the Elephants v rezervácii Samburu a národnom parku Amboseli. Analytický softvér prešiel súbor 469 sloních zvukov, z toho od 101 slonov volajúcich iných jedincov a 117 príjemcov takýchto oslovení.
Slony tak podobne ako človek dokážu príjemcovi volania priradiť náležité meno. Dodnes boli známe iba dva druhy zvierat, ktoré oslovujú jedinca rovnakého druhu napodobňovaním hlasového podpisu príjemcu: delfín a papagáj.
U slona bola táto komunikácia zvláštna v tom, že jedinec síce oslovuje druhého špecifickým signálom, ale toto meno nemuseli nutne používať aj ostatné slony na oslovenie toho istého jedinca. Príjemca napriek tomu volanie jasne rozpozná.
Formou vrčania
Pozorovania naznačujú, že slony majú schopnosť abstraktného myslenia, tvrdí ďalší profesor z Coloradskej univerzity George Wittemyer.
Volanie, ktoré sa bežne prejavuje určitou formou vrčania, býva častejšie pri dorozumievaní na diaľku a tiež pri komunikácii medzi dospelými a mláďatami. Dospelé slony pritom volania používajú ľahšie ako mladé, čo naznačuje, že schopnosť vytvárať mená vyžaduje roky učenia.
Vedci vidia pôvod tejto vlohy v dávnych predkoch, ktorí sa pred zhruba 90 miliónmi rokov začali vyvíjať odlišne od primátov a veľrýb. Štúdia predpokladá, že rozvoj komunikačných schopností mohol byť podporený extrémne spoločenským správaním slonov.