Budúcnosť asistovanej reprodukcie. Budú ňou pohlavné bunky z laboratória?

Neplodnosť trápi až 20 percent párov. Niektorým pomôže umelé oplodnenie: od roku 1978, keď sa vo Veľkej Británii narodila Louise Brownová ako prvé dieťa „zo skúmavky“, prišlo vďaka tejto technike na svet približne 20 miliónov ľudí.

Na Slovensku sa rodí „zo skúmavky“ okolo dvoch percent novorodencov, v Česku je to šesť percent, v Španielsku je to dokonca každé jedenáste dieťa.

Veľa Slovákov rieši prvé dieťa až po 30-tke, každý siedmy pár je neplodný. Lekárka hovorí o riešeniach

Aj keď medicínsky odbor asistovanej reprodukcie dosiahol od narodenia Louise Brownovej obrovský pokrok, stále nedokáže pomôcť všetkým. Lekári a embryológovia sú bezmocní napríklad v prípadoch, keď partnerka nemá vajíčka alebo partnerovi chýbajú spermie.

Vedci však usilovne pracujú na tom, aby týmto ľuďom chýbajúce pohlavné bunky vypestovali v laboratóriu. To so sebou nesie nielen veľké technické problémy, ale aj viaceré etické dilemy.

Nedávno vedci vedení Šukratom Mitalipovom z Oregon Health and Science University v americkom Clevelande oznámili úspech pri laboratórnej produkcii ľudských vajíčok.

Ich postup pripomína techniku, ktorou v roku 1996 priviedli škótski vedci na svet ovcu Dolly, teda prvého klonovaného cicavca. Mitalipov a spol. využili to, že sa vajíčko pri oplodnení zbaví polovice dedičnej informácie, aby bolo schopné prijať dedičnú informáciu spermie. Z vajíčok od dobrovoľných darcov odstránili dedičnú informáciu a nahradili ju dedičnou informáciou kožnej bunky inej ženy.

Pri klonovaní je pri vajíčku spojenom s telesnou bunkou nastavený vývoj na embryo. To si nesie kompletnú dedičnú informáciu zvieraťa, od ktorého pochádzala telesná bunka.

Mitalipov a jeho spolupracovníci však vajíčko nesúce dedičnú informáciu kožnej bunky oplodnili spermiou. Vajíčko na to reagovalo odstránením polovice podstrčenej dedičnej informácie telesnej bunky.

Vzniklo tak embryo, ktoré nie je genetickou kópiou darcu kožnej bunky, ako je to v prípade klonov. Kombinuje v sebe dedičnú informáciu dvoch ľudí – darcu kožnej bunky a darcu spermie.

Nezastaviteľný vývoj

Napriek obavám, ktoré zavládli po narodení ovce Dolly, sa nikto do klonovania ľudí nepustil. Jedným z dôvodov je obava z vrodených defektov, ktorými bývajú klony zvierat postihnuté. Ďalší, nemenej vážny dôvod spočíva v nezáujme verejnosti o klonovaných potomk...