Mnohé ochorenia srdca a ciev môžu súvisieť s psychickým stavom alebo naopak, psychické problémy môžu imitovať kardiovaskulárne ochorenie. FOTO: Shutterstock
StoryEditor

Ako čítať signály srdca. Toto sú top potraviny pre jeho zdravie a netypické príznaky infarktu

15.03.2026, 00:00
  • Srdce sa neozýva vždy bolesťou na hrudi.
  • Vysoký tlak nemusí byť jediným varovaním.
  • Moderná medicína ukazuje, že srdcovo-cievne ochorenia môžu prebiehať nenápadne – cez príznaky, ktoré si spájame so stresom alebo chrbticou.

Mám toho veľa, asi som len vyčerpaná. To bude chrbtica. Som už dlho v strese, preto mi búši srdce. Takto si často vysvetľujeme signály, ktoré nám telo posiela – a naozaj to môže byť pravda.

Problém však je, že srdcovo-cievne ochorenia sa vedia „tváriť“ nenápadne. Dlhé roky sa vyvíjajú bez bolesti a bez dramatických príznakov.

A keď sa ozvú, nemusí to byť „učebnicová“ bolesť na hrudi, ale napríklad dýchavičnosť, pokles výkonnosti, zvláštny tlak v hrudníku, nevoľnosť či bolesť, ktorá napodobňuje bolesti chrbta. Aj preto sa nestačí spoliehať sa len na jeden údaj – krvný tlak.

image

Umelá inteligencia pomáha už aj pri diagnostike infarktov. Kardiológ opisuje, ako ich rozoznať

Je problém aj 135/85?

Krvný tlak okolo 135/85 mmHg dnes u mnohých ľudí stále nevyvoláva obavy. Určite nejde o hodnoty, pri ktorých by hrozil kolaps. Moderná medicína sa však na tieto čísla pozerá inak než pred pár desaťročiami, pretože pri dlhodobom trvaní významne zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení.

Podľa európskych smerníc European Society of Hypertension a European Society of Cardiology sa za optimálny považuje tlak pod 120/80 mmHg.

Hodnoty v rozmedzí 130 – 139/80 – 89 mmHg sú už klasifikované ako vysoký normálny tlak, teda stav na hranici hypertenzie. Americké odporúčania American College of Cardiology a American Heart Association sú ešte prísnejšie – tlak v tomto rozpätí zaraďujú priamo do 1. štádia hypertenzie.

Dôvodom sprísňovania hraníc sú dlhodobé dáta. Metaanalýzy prospektívnych kohortových štúdií ukázali, že krvný tlak v rozmedzí 130 – 139/80 – 89 mmHg zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení približne o 50 percent v porovnaní s nižšími hodnotami.

Zvýšené je nielen riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody, ale aj kardiovaskulárnej mortality. Tieto súvislosti pretrvávali aj po zohľadnení ďalších rizikových faktorov, ako sú vek, fajčenie či cholesterol.

Zlom v chápaní „bezpečného tlaku“ priniesli aj veľké klinické štúdie. Výsledky známej štúdie SPRINT ukázali, že intenzívne znižovanie systolického tlaku pod 120 mmHg vedie k nižšiemu výskytu závažných kardiovaskulárnych udalostí v porovnaní s tradičným cieľom pod 140 mmHg. Inými slovami, nižší tlak v dlhodobom horizonte znamenal lepšiu prognózu.

Netypické prejavy infarktu

Ischemická choroba srdca patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí. „Rovnako ako väčšina kardiovaskulárnych ochorení spojených s aterosklerózou, má jednu nepríjemnú vlastn...

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = science/biologia-a-chemia, menuAlias = biologia-a-chemia, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
20. máj 2026 13:40