„Bol to ročný proces. S celou kultúrnou validáciou a procesom overovania sme začali v apríli 2025 a až teraz v marci 2026 nám z Frontiers oznámili, že je to v poriadku. Sme nesmierne šťastní,“ hovorí Kornélia Ďuríková, odborná konzultantka Koalície škôl za duševné zdravie, Liga za duševné zdravie SR.
Pre slovenské školy
Duševné zdravie detí a mladých ľudí sa v posledných rokoch stáva jednou z najdôležitejších tém školského prostredia. Učitelia, školskí psychológovia aj vedenie škôl čoraz častejšie vnímajú, že pohoda žiakov ovplyvňuje nielen ich osobný život, ale aj učenie, vzťahy a atmosféru v triedach.
Práve preto vznikol skríningový nástroj Pohodomer, ktorý školám pomáha lepšie porozumieť tomu, ako sa deti v škole cítia.
Najnovšia výskumná štúdia publikovaná v medzinárodnom vedeckom časopise Frontiers in Psychology predstavuje prvý systematický krok k tomu, aby boli nástroje na mapovanie duševného zdravia detí prispôsobené slovenskému prostrediu.
Hovorí aj to, že naša slovenská skúsenosť sa stáva súčasťou medzinárodnej diskusie o duševnom zdraví detí a vytvára základ pre ďalší výskum a implementáciu.
Prečo je to také dôležité
Podľa globálnych odhadov zažíva približne každé siedme dieťa vo veku 5 – 19 rokov rôzne ťažkosti v oblasti duševného zdravia.
Tieto problémy môžu ovplyvniť školský výkon, sociálne vzťahy aj celkový vývin dieťaťa. Na druhej strane, dobrá psychická pohoda podporuje odolnosť, prosociálne správanie a zdravé sebavedomie.
Škola je jedným z najdôležitejších miest života dieťa, ktoré ovplyvňuje jeho psychickú pohodu a celkovú kvalitu života. Zároveň je to jedno z najlepších miest, kde si možno všimnúť prvé signály psychickej nepohody. Učitelia a odborní zamestnanci sú totiž s deťmi v každodennom kontakte a môžu včas zachytiť zmeny v správaní či prežívaní.
Práve preto sa vo svete čoraz viac využívajú skríningové nástroje duševného zdravia. Ide o krátke dotazníky, ktoré pomáhajú zmapovať:
- psychickú pohodu detí
- vzťahy v škole
- pocit bezpečia a podpory
- zdroje psychickej odolnosti
Takéto nástroje existujú, no vznikli prevažne v anglicky hovoriacich krajinách. Ak majú fungovať aj v inom prostredí, je potrebné ich jazykovo a kultúrne prispôsobiť.
„Ukázalo sa, že preklad nestačí. Ak chceme, aby deti otázkam naozaj rozumeli, musíme ich prispôsobiť ich jazyku, skúsenostiam a tomu, ako premýšľajú o svete,“ vysvetľuje Lenka Janík Blašková, autorka štúdie.
Štúdia sa zamerala na adaptáciu medzinárodne používaných nástrojov psychickej pohody detí na slovenské školské prostredie. Výskum sa realizoval pod vedením Lenky Janík Blaškovej z Inštitútu aplikovanej psychológie, Fakulty sociálnych a ekonomických štúdií, Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s. Kornéliou Ďuríkovou, odbornou konzultankou Koalície škôl za duševné zdravie, Liga za duševné zdravie.
Čo bolo v Pohodomeri zaujímavé?
Do výskumu sa zapojilo 108 žiakov rôzneho veku zo základných a stredných škôl na Slovensku. Deti dotazníky vyplnili a následne sa zúčastnili diskusií, v ktorých vysvetľovali
- ako rozumejú otázkam v Pohodomeri
- čo im v otázkach v Pohodomeri chýba
- ktoré formulácie sú pre nich prirodzené
Výsledkom bol participatívny proces kutúrnej validácie, čo znamená, že nástroje sa neprispôsobovali „od stola“, ale spolu s deťmi.
Jedným z najzaujímavejších zistení výskumu bolo to, ako deti premýšľajú o otázkach týkajúcich sa ich pocitov a vzťahov. „Deti nie sú malí dospelí a dotazníky pre nich, ani tak nemôžu fungovať. Keď dáme deťom priestor, veľmi presne vedia povedať, čo im dáva zmysel a čo nie,“ hovorí Janík Blašková.
„V jednej triede máte deti s rôznymi skúsenosťami, jazykovým zázemím aj schopnosťami. Je ilúzia myslieť si, že všetky budú otázkam rozumieť rovnako,“ vysvetľuje ďalej Janík Blašková.
Ukázalo sa, že aj pri kvalitnom preklade môžu niektoré – najmä abstraktné – pojmy pôsobiť nejednoznačne alebo si ich deti vysvetľujú odlišne.
Napríklad pojem „osamelosť“ alebo „rozhodovanie v rodine“ nebol pre všetky deti automaticky zrozumiteľný, zatiaľ čo výrazy ako „stratiť nervy“ vedeli deti veľmi konkrétne opísať, na príkladoch zo života.
Zaujímavým zistením bolo aj to, že mnohé deti nemali predtým skúsenosť s podobnými dotazníkmi o duševnom zdraví. Pre viacerých to bolo prvýkrát, keď sa ich niekto systematicky pýtal na to, ako sa cítia.
Najdôležitejšie zistenia
Triedy na slovenských školách sú veľmi rôznorodé. Jazykovo aj v schopnostiach žiakov. Preto nemôžeme predpokladať, že všetky deti otázkam rozumejú rovnako.
Pri odpovedaní vychádzajú z vlastných skúseností a konkrétnych situácií. Nielen zo samotného textu otázky. Napríklad otázku, či by niekomu v škole chýbali, si spájali s reálnymi situáciami. Ako napríklad či sa im niekto ozve, keď neprídu do školy.
Príklady, ktoré dospelí považujú za bežné (napr. spoločné pozeranie televízie), deti vnímali s humorom, pretože ich každodenná realita je dnes odlišná.
Pre slovenské školy je kľúčové zistenie, že samotný preklad dotazníka nestačí na to, aby prinášal presné údaje. Výsledky ukazujú, že drobné jazykové nuansy alebo kultúrne rozdiely môžu ovplyvniť odpovede. Napríklad slovo „vždy“ deti v slovenčine vnímajú veľmi striktne, a preto ho vyberajú menej často.
Zistilo sa tiež, že niektoré otázky potrebujú lepšie prispôsobenie slovenskému kontextu. Dôležité je tiež vnímať regionálne rozdiely.
Tí, ktorí dotazníky v školách administrujú, by mali postupovať podľa stanovenej metodiky a zároveň by mali vytvoriť bezpečný priestor, v ktorom sa deti môžu pýtať, ak niečomu nerozumejú.
Pozitívnym zistením je aj to, že deti a mladí ľudia dnes vnímajú tému duševného zdravia citlivo a so záujmom. Mnohí sa aktívne zapájali do diskusií a mali chuť zdieľať svoje skúsenosti aj názory. Ukazuje sa, že keď im dáme priestor, dokážu byť dôležitými partnermi vo výskume aj pri zlepšovaní prostredia v školách.
Výsledky výskumu poukázali na tri dôležité veci:
- Skríning duševného zdravia detí je pre školy veľmi užitočný nástroj.
- Nástroje používané v zahraničí je potrebné citlivo prispôsobiť jazyku a kultúre slovenských detí.
- Zapojenie samotných detí do vývoja nástrojov výrazne zvyšuje ich kvalitu a zrozumiteľnosť.
Pohodomer dáva deťom a dospievajúcim hlas
„Pohodomer nie je len meranie. Je to spôsob, ako dať deťom hlas. Je to nástroj, vďaka ktorému sa v školách pýtame, ako sa deti naozaj majú“, hovorí Kornélia Ďuríková.
Dáta z Pohodomera môžu školám pomôcť:
- identifikovať oblasti, kde sa žiaci kde sa cítia bezpečne a naopak necítia bezpečne
- zachytiť signály psychickej nepohody
- sledovať zmeny v pohode žiakov v čase
- plánovať preventívne aktivity a podporu
„Je to nástroj, ktorý pomáha školám lepšie porozumieť tomu, čo sa deje v triedach, medzi žiakmi a v živote detí. Otvára tému duševného zdravia a psychickej pohody detí. Ponúka témy k diskusiám, preventívnym aktivitám ale aj intervenciám.“, hovorí Kornélia Ďuríková.
V prostredí, kde sa o duševnom zdraví hovorí málo, môže mať takýto nástroj ešte jeden efekt – pomáha vytvárať spoločný jazyk o psychickej pohode v škole.
Čo znamená publikovanie v časopise
Frontiers in Psychology patrí medzi medzinárodne rešpektované vedecké časopisy v oblasti psychológie. Články v tomto časopise prechádzajú recenzným konaním (peer review) – teda hodnotením nezávislými odborníkmi. Publikovanie výskumu v takomto časopise znamená, že:
- výskum spĺňa medzinárodné vedecké štandardy
- výsledky sú relevantné aj pre zahraničnú odbornú komunitu
- slovenská skúsenosť sa stáva súčasťou medzinárodnej diskusie o duševnom zdraví detí
„Publikovanie v tomto časopise je signál, že aj skúsenosť zo Slovenska má svoje miesto v medzinárodnej vedeckej diskusii a môže prispieť k tomu, ako sa o duševnom zdraví detí premýšľa v iných krajinách, ktoré riešia podobné otázky v oblasti duševného zdravia detí. „Teší nás, že náš výskum obstál v medzinárodnom hodnotení a môže byť užitočný aj pre iné krajiny,“ vysvetľuje Janík Blašková
Štúdia predstavuje prvý krok v adaptácii medzinárodných nástrojov skríningu duševného zdravia pre slovenské školy a vytvára základ pre ďalší výskum a implementáciu.
