Hormón šťastia? Omyl. Dopamín je oveľa temnejší a zložitejší hráč v našom mozgu

Zaručené návody na šťastný život často navádzajú na „hacknutie“ systému, ktorým na naše mozgy pôsobí dopamín, populárne označovaný ako hormón šťastia.

Táto látka však v ľudskom organizme plní oveľa širšiu škálu úloh a jednoduché recepty na to, ako ju dostať pod kontrolu, sa míňajú účinkom.

Dopamín patrí k najpopulárnejším neurochemikáliám. Píše sa o ňom na sociálnych sieťach, hovorí sa o ňom v podcastoch, vychádzajú o ňom knihy. Býva označovaný za hormón šťastia a pripisuje sa mu rola sivej eminencie stojacej v pozadí našich rozhodnutí a motivácií.

Vystupuje však aj ako strašiak: možno sa dočítať, že zákusky môžu byť rovnako návykové ako kokaín, pretože po ich konzumácii stúpajú hladiny dopamínu v mozgu – sladkosťami uvoľnený „hormón šťastia“ vyvolá pocit blaha, utlmí mozgové centrá dôležité pre racionálne uvažovanie a maškrtník sa kĺže do náručia závislosti.

Naozaj nám hrozí zhubný návyk na šišky a krémové rezy? A nielen to, argumentácia dopamínom zaznieva aj v politických sporoch. Napríklad v Spojených štátoch ju využívajú zástancovia tvrdej regulácie strelných zbraní.

Podľa nich sa pri výstrele uvoľňuje do mozgu dopamín, zbrane sú preto návykové, pričom automatické zbrane vytvárajú silnejšiu závislosť než zbrane iného typu. Máme teda na sviatočných návštevníkov strelníc nazerať podobne ako na alkoholikov či narkomanov?

Vedecky podložené pravidlá, ako premeniť peniaze na dlhodobé šťastie

Uspokojenie potrieb

Lenže vplyv dopamínu na ľudský organizmus ani zďaleka nie je taký čierno-biely. V mozgu pôsobí ako tzv. neurotransmiter, čo znamená, že v úlohe posla prenáša signály medzi neurónmi.

Sprostredkúva reakciu na podnety, ktoré vnímame ako odmenu – môže ísť o jedlo, sex, peniaze, ale aj o správnu odpoveď na otázku. To všetko v nás vyvoláva príjemné pocity vďaka zvýšenej produkcii dopamínu a jeho uvoľneniu do mozgu.

Túto rolu dopamínu vedci odhalili už v 80. rokoch minulého storočia. Pomohli im k tomu exp...