Psychológovia tie vety počúvajú na dennej báze: „Mám všetko. Mal by som byť spokojný. Ale nie som.“ Vnútornú prázdnotu a absenciu zmyslu už, našťastie, väčšina spoločnosti nepovažuje za elitársku „chorobu“ rozmaznaných boháčov a nihilistických intelektuálov, ktorí nevedia, čo od dobroty.
Koniec koncov, mystici všetkých dôb sa opakovane dopracúvajú k poznaniu, že bolesť „ducha“ je v skutočnosti tým najväčším ľudským utrpením.
Kým pri hlade človek sníva o jedle, pri smäde o pití, pri chorobe o zdraví, pri samote o láske... pri absencii zmyslu života človek obvykle premýšľa o jedinom: o neživote, o nebytí – o smrti.
Nie nadstavba. Základ
Inými slovami, téma spokojnosti nie je ani trochu banálna, lebo pokiaľ sa táto kvalita z nášho života úplne vytratí, obvykle so sebou stiahne aj jeho zmysel – prípadne sa to udeje v opačnom garde – a človek sa ocitá na mimoriadne nebezpečnom poli. A navyše osamelý, lebo iba málokto mu zvyčajne dokáže vyjsť v ústrety.
Ako o tom píše aj britský filozof Simon Critchley v eseji Poznámky k samovražde, ktorá vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve Absynt: „Po večeri a troche vína sa mi starý priateľ zdôveril s tým, že jeho blízky priateľ z detstva, ktorého som nepoznal, spáchal samovraždu. Sedel som a pozoroval, ako ma zoširoka oboznamuje s tým príbehom a prirovnáva ho k samovraždám iných svojich priateľov za ostatných niekoľko rokov.
So znepokojením som vnímal, ako ním čoraz silnejšie lomcujú emócie. Vedel som, že v poslednom čase trpel depresiami. Bol viditeľne rozčúlený. Nechcel som pôsobiť nezdvorilo či ľahkomyseľne a pozorne som ho počúval. Naozaj som mu chcel pomôcť, ale pristihol som sa, že mu buď kladiem hlúpe otázky, alebo meliem banality.“
A ešte jeden, zdanlivo protikladný, Critchleyho postreh: „Keď poviem, že píšem úvahu o samovražde, po krátkom váhaní sa otvoria stavidlá a vyplaví sa na mňa nekonečný prúd fascinujúcich príbehov, názorov a argumentov. Z ľudí sa začnú rinúť príbehy o stratených životoch, ktoré sa dali zachrániť.“
Nuž, áno. Spokojnosť nie je životná nadstavba, ale skôr zásadná ľudská úloha a výzva. A pri jej napĺňaní sa nám stavia do cesty mimoriadne veľa prekážok.
Trauma a detstvo
Na začiatku mesiaca obletel svet dokument s názvom The Wisdom of Trauma (Múdrosť traumy), zameraný na kľúčovú životnú tému maďarsko-kanadského lekára Gabora Matého – závislosti.
Tento medzinárodne uznávaný odborník zastáva názor – podložený vlastnou praxou – že závislosti nie sú našou voľbou, ale dôsledkom traumatického detstva.
Prečo však v článku o spokojnosti po motíve samovraždy spomíname závis...
Zostáva vám 85% na dočítanie.