Nobelovu cenu za fyziku získali vedci Syukuro Manabe, Klaus Hasselmann a Giorgio Parisi za priekopnícku prácu pri predpovedaní klimatickej zmeny a za pochopenie komplexných fyzikálnych systémov, ku ktorým zemská klíma patrí.
Sledovanie vplyvu človeka na klímu
Manabeho práca v 60. rokoch podľa Kráľovskej švédskej akadémie vied položila základ pre vývoj súčasných klimatických modelov. Ukázala, že zvyšovanie množstva oxidu uhličitého v atmosfére zvyšuje globálnej teploty.
Hasselmann asi o desať rokov neskôr vytvoril model, ktorý spájal počasie a klímu, a pomohol vysvetliť, prečo môžu byť klimatické modely spoľahlivé napriek zdanlivo chaotickej povahe počasia. Rovnako potom objavil spôsoby, ako sledovať špecifické známky vplyvu človeka na klímu.
Parisiho objavy zase umožňujú pochopiť a popísať mnoho rôznych a zdanlivo úplne náhodných zložitých materiálov a javov. To platí nielen pre fyziku, ale aj pre ďalšie oblasti, ako je matematika, biológia, neuroveda a strojové učenie.
Agentúra AFP pripomenula, že ocenenie spomínanej trojici vedcov prichádza v čase zvyšujúcich sa obáv z rýchlosti klimatických zmien a tiež mesiac pred klimatickou konferenciou OSN (COP26), ktorá sa bude konať v škótskom meste Glasgow.
Obrovská hrozba
Po vyhlásení ocenení Parisi povedal, že "je naliehavé prijať pevné rozhodnutia pri riešení klimatických zmien", ktoré považuje za obrovskú hrozbu pre ľudstvo. "Je jasné, že kvôli budúcim generáciám musíme teraz konať," vyhlásil.
Výskum a práce spojené s klimatickými zmenami získali Nobelovu cenu aj v minulosti, pripomína agentúra Reuters.
Bývalý americký viceprezident Al Gore a Medzivládny panel pre zmeny klímy (IPCC) dostali v roku 2007 Nobelovu cenu za mier za boj proti otepľovaniu klímy a pred tromi rokmi sa jedným z dvoch laureátov prestížneho ocenenia za ekonómiu stal Američan William nordhausen za výskum vzťahov medzi ekonomikou a klimatickými zmenami.
"Skeptici alebo popierači vedecky podložených faktov...už nie sú takí viditeľní a svet načúva, čo ohľadom klímy hovorí veda," uviedol dnes generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie Petteri Taalas.
Nobelovu cenu za fyziku Kráľovská švédska akadémia vied udeľuje od roku 1901. V posledných desaťročiach cenu často dostávajú skupiny dvoch a viacerých vedcov.
Medzi laureátmi sú doteraz len štyri ženy. Medzi nimi bola aj francúzska fyzička a chemička poľského pôvodu Marie Curie-Sklodowska.
V minulom roku dostali ocenenie britský fyzik a matematik Roger Penrose, nemecký astrofyzik Reinhard Genzel a americká astronómka Andrea Ghezová za výskum, ktorý prispel k pochopeniu takzvaných čiernych dier.
V pondelok dostali Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo americkí vedci David Julius a Ardea Patapoutian za objav receptorov teploty a hmatu.
Vyhlasovanie Nobelových cien bude pokračovať až do pondelka. V stredu sa svet dozvie tohtoročného držiteľa ceny za chémiu, vo štvrtok za literatúru a v piatok za mier. V pondelok potom budú vyhlásené ceny za ekonómiu.