V ľadovom príkrove pri Antarktíde sa vytvorila tajomná diera, ktorá je veľká ako celé Slovensko. Teraz sa pokúšajú zistiť, ako nový útvar ovplyvňuje morské prúdenie a či môže mať v budúcnosti vplyv na globálne otepľovanie.
Útvar vedcov prvýkrát prekvapil už v roku 1974, kedy sa v ľade objavil otvor o rozlohe 255 tisíc kilometrov štvorcových. Úkaz sa vrátil aj v ďalších dvoch rokoch a potom sa na dlho odmlčal. Po viac ako štyridsiatich rokoch sa objavil vlani v zime a na satelitných snímkach ho vedci uvideli aj tento rok, píše server Quartz.
Polynie sú plochy bez ľadu, ktoré sú obklopené ľadovou krustou. Vznikajú dvojakým spôsobom. Prvou možnosťou je pôsobenie takzvaných katabatických vetrov vanúcich od antarktickej pevniny. Tieto vetry odtláčajú ľadové polia od pobrežia. Druhou možnosťou vzniku je prenos tepla hlbinnou konvekciou, kedy teplejšia voda stúpa nahor a rozpúšťa ľad (na schému vzniku polynie sa môžete pozrieť tu). Polynia sformovaná v roku 1974:
The mid-1970's featured an even larger polynya; there is a nice recent summary from @NASAEarth at https://t.co/2ScNCyK3d2. Fascinating! pic.twitter.com/PedPgbFGDc
— Zack Labe (@ZLabe) October 2, 2017
Aktuálny rozsah polynie, ktorá je výnimočná tým, že sa nachádza relatívne hlboko v ľadovcovej kruste Antarktídy, sa s pozorovaním v sedemdesiatych rokoch minulého storočia nemôže porovnávať. Otvor v ľade má rozmer "iba" 41-tisíc kilometrov štvorcových. Pre porovnanie celé Slovensko má rozlohu 49-tisíc kilometrov štvorcových.
Meteorológ a klimatológ Torge Martin z centra GEOMAR v nemeckom Kieli vysvetľuje, že otvor funguje ako pomyselné okno . "Uniká ním teplo z morskej vody a otepľuje okolité atmosféru. Tepelnou výmenou sa zároveň ochladzuje voda," opisuje. Oceánografka Céline Heuzéová z univerzity vo švédskom Göteborgu dodáva, že polynia tiež prispieva k formovaniu takzvanej antarktickej spodnej vody, čo je veľmi chladná a vysoko slaná voda v spodných vrstvách pod oceánskym ľadom. Táto voda sa výrazne podieľa na hlbokomorskom prúdení.
Ako polynia odoláva ľadu
Amazing how the #WeddellPolynya withstands / stears the local #SeaIce dynamic. Winds can't seem to close it. pic.twitter.com/zSQkcCJ6DV
— Thomas Lavergne (@lavergnetho) September 26, 2017
Heuzéová priznáva, že o fungovaní polynií vedci stále nemajú dostatok informácií. "To, čo sa teraz deje v Antarktíde, je pre nás trochu záhadou. Z globálneho prúdenia vieme, ako hlboko by sa mala antarktická spodná voda formovať. Teraz nám ale časť tejto vody chýba. Možno, že na tom má podiel práve táto polynia," oznámila Heuzéová portálu Earther.
Cyklus aktuálne vzniknutej polynie, kedy sa z vody uvoľňuje teplo a studená voda klesá dole, by mal skončiť s príchodom jarného vzdušného prúdenia a odmrazovaním pevninského ľadu, ktorý formuje a rozčleňuje oceánsky vodný profil. Weddellova polynie by sa vďaka tomu mala uzavrieť ľadom.
Globálne otepľovanie podľa Martina stále ešte nie je natoľko silné, aby tieto prirodzené procesy dokázalo úplne zastaviť.
Pomáhá k tomu aj anomália v Južnom oceáne, kde sa globálne otepľovanie prejavuje menej, než v iných častiach sveta. S výnimkou v minulom roku tu až doteraz rástol objem morského ľadu. Zmeny v Antarktíde napriek tomu prebiehajú.
Tento rok v júli sa od šelfového ľadovcového príkrovu Larsen C odlomila kryha s rozlohou asi 5 800 kilometrov štvorcových. Odpadávanie menších častí šelfového ľadovca je v určitej miere bežné a je súčasťou jeho prirodzeného cyklu. Posledný kolaps sa však vymyká. Ľadovec teraz môže podľa vedcov opäť dorásť, v hre je však aj jeho ďalší rozpad.
Isté je len to, že nedávne udalosti úplne zmenili podobu Antarktídy. Nový tvar pobrežia je viditeľný aj z vesmíru a obrys ľadového kontinentu zanesený v mapách a atlasoch tak už nezodpovedá skutočnosti.