Vedci merali odrazivosť alebo albedo Zeme pozorovaním zemského svitu, ktorý osvetľuje Mesiac. Zhromaždených boli takmer 20-ročné údaje od roku 1998 do roku 2017. Štúdiu publikovali v časopise Geophysical Research Letters.
Na vine je klimatická zmena
Merania ukázali, že Zem v súčasnosti odráža asi o pol wattu menej svetla na meter štvorcový v porovnaní s rokom 1998, čo je ekvivalent 0,5 percentného zníženia odrazivosti Zeme. Celkovo naša planéta odráža asi 30 percent slnečného svetla, ktoré na ňu dopadá.
„Pokles albeda bol pre nás prekvapením, keď sme analyzovali údaje za posledné tri roky po 17 rokoch takmer plochého albeda,“ hovorí teoretický fyzik Philip Goode z technologického inštitútu v New Jersey.
Jasnosť Zeme závisí od množstva slnečného svetla, ktoré na ňu dopadne, a od odrazivosti planéty. Táto štúdia ukázala, že tieto dva faktory neboli v tandeme, takže niečo na Zemi spôsobuje tmavnutie, najmä v posledných rokoch.
Satelitné merania, ktoré sledoval výskumný tím, naznačujú, že zníženie jasných, reflexných, nízko položených oblakov nad východným Tichým oceánom významne prispelo k zníženiu jasnosti Zeme, ktoré je v dátach uvedené.
A to všetko pravdepodobne súvisí s klimatickou zmenou. V rovnakých oblastiach, kde sa jasné oblaky ztenčujú, teploty povrchu oceánu rastú v dôsledku zvratu klimatických podmienok.
Treba viac meraní
Hodnoty zemského svitu boli získané z observatória v Kalifornii a bolo zhromaždené použiteľné údaje asi z 1 500 nocí. Zemský svit sa zaznamenáva takmer 100 rokov a prvýkrát ho popísal Leonardo da Vinci v 16. storočí.
Mraky, voda, ľad, lesy, púšte a všetky ostatné druhy pevniny odrážajú slnečné svetlo inak, a preto výskumníci potrebujú veľké množstvo údajov, z ktorých by mohli vyvodiť závery. Hodnoty môže ovplyvniť aj znečistenie spôsobené ľuďmi.
Vedci teraz požadujú, aby sa v nasledujúcich rokoch vykonali komplexnejšie merania. Dúfalo sa, že otepľujúca planéta môže vytvoriť väčšie albedo a tým zmierniť časť otepľovania. Zdá sa však, že sa stáva presný opak.