Podmienky na tohtoročných zimných olympijských hrách v juhokórejskom Pjongčangu sú skutočne drsné. Mužské preteky v zjazdovom lyžovaní, ktoré boli naplánované na nedeľu, museli odložiť na štvrtok kvôli silnému vetru a nepriaznivej predpovedi počasia. Niektoré treningové školenia naplánované na pondelok boli zrušené.
Takže na tejto nezvyčajne mrazivej olympiáde, kde teploty pocitovo klesajú pod mínus 18 stupňov Celzia, sa elitní športovci, ktorí sú inak zvyknutí na chladné počasie, snažia urobiť čokoľvek, aby sa udržali v teple.
Niektorí na to používajú špičkové technológie. Iní používajú domáce prostriedky, píše New York Times. Pozrite si v našej galérii, ako všemožne sa ľudia na olympiáde (ne)chránia pred chladom.
Dôležité sú hlava a trup
Napriek väčšej zime, teploty v Pjongčangu ešte neklesli dostatočne nízko na to, aby vyvolali vážne obavy z podchladenia alebo omrzlín športovcov, hovoria odborníci. Riziko omrzlín je reálne, ak teplota klesne pod mínus 25 stupňov Celzia. Jednu chybu, ktorú športovci aj diváci môžu urobiť, je to, že sa zamerajú na otepľovanie rúk a nôh, než aby otepľovali zvyšok tela.
Športovci urobia najlepšie, keď udržia svoju hlavu a trup v teple. Je to preto, lebo prvou obranou tela pred chladom je zatvoriť prietok krvi do končatín, v podstate obetovať ruky a nohy na udržanie teploty srdca, pľúc a mozgu. Teplota rúk a nôh však dominuje osobnému vnímaniu tepelného pohodlia. Inými slovami, športovci môžu cítiť väčší chlad ako v skutočnosti je.
Pre elitných športovcov môže mať pocit chladu vplyv na výkonnosť niekoľkými spôsobmi. Nepohodlie sa stáva rozptýlením. Ruky a nohy sa môžu stať znecitlivené a strácajú motorické funkcie, čo je problém pre biatlonistov, ktorí nemôžu strieľať. Potom je tu takzvaná studená diuréza - keď telo koncentruje prietok krvi do kľúčových častí tela, krvný tlak stúpa a tlak na močenie sa zvyšuje. To môže viesť k zodpovedajúcej strate v objeme krvi, čo je nebezpečenstvom pre vytrvalostných športovcov.
Najchladnejšie za vyše 20 rokov
Tohtoročné olympijské hry sú najchladnejšie za viac ako 20 rokov. Teploty už klesli na mínus na 15 stupňov Celzia a veterné počasie bude pokračovať do stredy. Teplota na horách je teraz mínus 15 až 25 stupňov Celzia a rýchlosť vetra je päť až 10 metrov za sekundu, čo podľa kórejských zdrojov veľmi komplikuje disciplíny.
Naposledy boli také nízke teploty na zimných olympijských hrách v roku 1994 v nórskom Lillehammere. Boli to doteraz najchladnejšie hry s teplotou mínus 11 stupňov Celzia, píše Guardian.
Ako to bude vyzerať o 60 rokov?
Viac ako polovica bývalých hostiteľských miest zimných olympijských hier bude na ne doslova príliš horúca do konca tohto storočia. To je prognóza štúdie o teplotách a snehovej pokrývke pre 21 hostiteľských miest, informuje portál Science News for Students.
A ohrozené nie sú len olympijské hry. "Svet zimných športov sa mení, pretože globálna klíma sa naďalej ohrieva," hovorí Daniel Scott, ktorý skúma zmenu klímy na University of Waterloo v Ontáriu. Vedie tím výskumníkov, ktorí použili matematiku na predpovedanie toho, ako sa podmienky zimy zmenia do februára 2050 a 2080. Prečo sa zamerali na február? Je to totiž mesiac, v ktorom sa obvykle konajú zimné olympijské hry.
Scott a jeho tím zvažovali prognózy vývoja počasia v 21 mestách. Zahŕňali 19 miest, ktoré už hostili zimné olympijské hry. Tím sa pozrel na ďalšie dve mestá. Prvý je tohtoročný hostiteľ a druhým je Peking, Čína. Tam sa uskutočnia zimné olympijské hry v roku 2022.
Dobrou správou je, že Pjongčang a Peking by mali byť vo februári dostatočne studené na to, aby sa v nich bez problémov mohli konať zimné olympijské hry až do roku 2080.
Soči bude na hry príliš teplé
Štúdie ukázali, že uvoľňovanie skleníkových plynov v posledných rokoch zohralo veľkú úlohu, ktorá pomohla ohriať planétu. Scottov tím analyzoval dva scenáre. V jednom z nich sa predpokladalo, že uvoľňovanie týchto plynov bude naďalej rásť, ako tomu bolo v posledných rokoch. Potom vypočítali, ako sa februárové teploty na celom svete zmenia do roku 2050.
Pravdepodobne by vzrástli o 2,6 stupňa Celzia. To je v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou, keď sa prvýkrát začali uvoľňovať skleníkové plyny. Do roku 2080 by tieto teploty pravdepodobne vzrástli o 4,3 stupňa Celzia.
Tím sa tiež zaoberal tým, čo by sa stalo, keby vlády na celom svete znížili emisie skleníkových plynov. Potom môžu teploty do roku 2050 vzrásť iba o 1,6 stupňa Celzia.
Ak však k výraznému zníženiu emisii nedôjde, bude podľa scenára vedcov deväť hostiteľských miest príliš teplých na hry do roku 2050. Medzi ne patrí ruské Soči a alpské mestá Grenoble vo Francúzsku a Garmisch-Partenkirchen v Nemecku. Toto číslo sa do roku 2080 zvýši na 13 miest.
Zníženie súčasných hodnôt emisií skleníkových plynov by pomohlo. Ale aj vtedy by osem bývalých miest zimných olympijských hier ešte nebolo schopných hostiť hry do roku 2050.