Na zemskom povrchu majú jeho gramy horibilné sumy, pod našimi nohami pritom ležia tisíce biliónov ton. Tím vedcov z niekoľkých univerzít objavil pomocou zvukových vĺn ohromné ložiská diamantu v jadre tektonických dosiek, píše Technet.cz.
"V geologickom meradle je to relatívne bežná súčasť Zeme. Je to oveľa väčšie množstvo, než sme doteraz predpokladali, ale nedostaneme sa k nemu," hovorí jeden z autorov štúdie Ulrich Faul z Massachusettského technologického inštitútu (MIT).
Ložiská ceneného nerastu zamerali vedci v litosfére, konkrétne v podloží kratónov (ako sú napríklad pevninské štíty), ku ktorých zloženiu prispievajú odhadom medzi jedným a dvomi percentami. Diamantové "korene" podľa nich siahajú až do hĺbky tristo kilometrov.
Nie je to však stopercentne diamant. Ide len o odhad (hoci podľa štúdie veľmi presný), plynúci z výsledku merania. Vedci použili pre zameranie zvukové vlny, ktoré sa šíria rôznou rýchlosťou v závislosti od materiálu, ktorým prenikajú. Výsledok ovplyvňuje hustota, zloženie i teplota. Všimli si, že pri prienikom časti kratónov znateľne zrýchľujú.
V laboratóriu pri experimentoch vysielali zvukové vlny skrze rôzne horniny a nerasty a zistili, že najbližšie k zachyteným dátam je hornina obsahujúca jedno až dve percentá diamantu. "Diamanty sú zaujímavé z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že rýchlosť zvuku je v nich dvakrát vyššia ako v najčastejším minerálu vrchného plášťa olivínu," vysvetľuje Faul. Spolu s odhadom hmotnosti kratónov s tímom vypočítal, že dolné časti kratónov obsahujú približne 1016 ton diamantu.
"Prešli sme všetky možnosti, zo všetkých uhlov a toto je jediné možné vysvetlenie," uzatvára Faul. Takmer s istotou môžeme tvrdiť, že pod nami sú biliardy ton diamantu. S rovnakou pravdepodobnosťou však možno dodať, že sa k nim v blízkej budúcnosti nedostaneme. Ich prevažná časť je totiž v hĺbke od 150 do 250 kilometrov, teda mimo ľudský dosah.