Znečistený vzduch. Slovné spojenie, ktoré väčšina z nás prehliada ako mediálnu vatu. Alebo, paradoxné klišé, ako vzduch... Na tento typ slepoty vraj najlepšie zaberajú čísla, a tak hneď na úvod niekoľko z nich aj vyberáme.
Päťtisícšesťsto. Toľko predčasných úmrtí ročne spôsobí podľa Európskej environmentálnej agentúry znečistené ovzdušie na Slovensku. V podobe dôsledkov, ako sú kardiovaskulárne choroby, mŕtvica či pľúcne a respiračné problémy. Celá spoločnosť tak ročne stratí 63 100 rokov života, čo predstavuje náklad v objeme 1,95 miliardy eur.
Niet sa čo diviť, že naše ovzdušie znepokojuje aj Európsku komisiu. Napriek desiatkam miliónov eur dotácií z Európskej únie totiž rizikové látky naďalej veselo prekračujú normy. A to až tak, že v mnohých parametroch sa ocitáme takmer na európskom chvoste.
„Prúserom“ je najmä polietavý prach, ktorý zároveň predstavuje jedno z najväčších zdravotných rizík, ktoré v sebe znečistené ovzdušie môže skrývať. Ako z toho von? Nuž, ťažko. Ale bude treba začať. Inak – okrem zbytočnej chorobnosti a úmrtí – sa Slovensko nevyhne ani sankciám a súdom.
Exkrajina vysokých komínov
Komplexná mapa znečistenia, ktorú ešte v roku 2016 vytvorila Svetová zdravotnícka organizácia, hovorí jasnou rečou. V rámci Európy – s výnimkou severného Talianska a Berlína – majú najviac znečistené ovzdušie práve krajiny bývalého východného bloku. Od čias socializmu došlo v tomto smere síce k výraznému pokroku, no zamoreného dedičstva sme sa stále úplne nestriasli.
„Bývalé Československo riešilo problém znečisťovania ovzdušia stavaním vysokých komínov. Tým aj získalo prezývku: krajina vysokých komínov,“ vracia sa do praveku znečisťovania ovzdušia Zuzana Kocunová, riaditeľka odboru ochrany ovzdušia z ministerstva životného prostredia. „Emisie vypustené na našom území tak prispievali k okysľovaniu dažďov až v Škandinávii. Nový prístup k obmedzovaniu znečisťovania ovzdušia prinieslo až pristúpeniu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní prechádzajúcom hranicami štátov a najmä právna úprava týkajúca sa ochrany životného prostredia a ochrany ovzdušia po Nežnej revolúcii,“ vysvetľuje.
Vysoké komíny už nestaviame a priemysel – s výnimkou Baní Handlová, ktoré Daniel Lešinský, šéf Centra pre udržateľné alternatívy, nazýva ekologickým aj ekonomickým nezmyslom – už dávnejšie stratil titul hlavného vin...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.