Rýchlo sa topiaci morský ľad v Grónsku predstavuje pre výskumné tímy nezvyčajné nebezpečenstvo. Na prekvapujúcej fotografii, ktorú zhotovil Steffen Olsen z Dánskeho meteorologického ústavu 13. júna, sa zdá, že psy, ktoré ťahajú sane s vybavením meteorológov a oceánografov, sa brodia vodou na vrchole topiaceho sa ľadovca na severozápade krajiny.
Fotografia, ktorá bola zachytená na zamrznutom fjorde Inglefield, zobrazovala vodu na vrchole toho, čo bol podľa Olsena ľadový príkrov hrubý 1,2 metra.
Psie záprahy sú podľa vedcov v túto ročnú dobu stále najpraktickejším spôsobom, ako sa v danom regióne pohybovať. Olsen uviedol, že vedecký tím sa pri ceste cez ľadovú masu spoliehal na tradičné znalosti miestnych lovcov a ich psov. K plánovaniu cesty vedci takisto využili satelitné snímky. Podľa Olsena sú jeho fotografie "skôr symbolické než vedecké" a svedčí o tom, že výprava zažila "neobvyklý deň".
"Minulý týždeň sme boli v Grónsku aj vo zvyšnej časti Arktídy svedkami veľmi teplého počasia, ktoré priniesol teplý vzduch z juhu," uviedla klimatologička Ruth Mottramová z Dánskeho meteorologického ústavu. "Tohtoročná výprava zameraná na vyzdvihnutie prístrojov zo stanice sa tak stretla s množstvom stojatej vody na povrchu morského ľadu," dodala.
Podľa Dánskeho meteorologického inštitútu na neďalekom letisku v meste Qaanaaq namerali minulú stredu 17,3 stupňa Celzia a vo štvrtok 15 stupňov Celzia, čo sú v severnom Grónsku aj v lete veľmi vysoké teploty. Topenie ľadu, ktoré je v oblasti typické skôr pre júl, tak prišlo skôr.
V iných oblastiach Grónska navyše voda z rozohriateho ľadu spravidla odteká puklinami v ľadovej mase, takže sa nedrží na povrchu. V Inglefieldovom fjorde sa ale ľad každú zimu formuje pomerne spoľahlivo a je veľmi silný, čo znamená, že je v ňom málo prasklín, kadiaľ by voda mohla odtiecť, vyhlásila Mottramová.
Úloha globálneho otepľovania?
Podľa Mottramovej je zatiaľ príliš skoro na to povedať, akú úlohu v terajšom extrémne teplom počasí v severnom Grónsku hrá globálne otepľovanie. "Hoci tieto teploty sú neobvyklé, ide o jednotlivý prípad spojený s extrémnym výkyvom počasia, takže je ťažké pripísať ho iba klimatickým zmenám," podotkla Mottramová.
Teplé počasie v Grónsku ešte najmenej niekoľko dní pretrvá, takže vedecké tímy so psími záprahmi čakajú pravdepodobne ešte krušné chvíle, dodala Mottramová.
Americké Národné centrum pre skúmanie snehu a ľadu (NSIDC) uviedlo, že v máji pokrýval morský ľad v Arktíde plochu 12 miliónov kilometrov štvorcových, čo bolo o 1,13 milióna kilometrov štvorcových, ako je priemer z rokov 1981 až 2010.
Teplota vzduchu pri západnom pobreží Grónska bola na konci mája o sedem stupňov Celzia vyššia ako teplotný priemer pre tento mesiac z rokov 1981 až 2010. Teplota Severného ľadového oceánu presahovala priemer o dva až štyri stupne Celzia, napísal denník The Guardian s odvolaním na NSIDC.
Topenie arktického permafrostu prišlo o 70 rokov skôr
Zistilo sa tiež, že na vzdialených miestach kanadskej Arktídy sa začal permafrost topiť o sedemdesiat rokov skôr, než sa predpokladalo. Podľa nového výskumu je to znamenie, že globálna klimatická kríza naberá na obrátkach, čo by mohlo mať katastrofálne následky pre celú planétu, píše iDNES.cz.
Tím výskumníkov z aljašskej univerzity vo Fairbanksu šokovala rýchlosť, s akou nezvyčajne horúce letá počas posledných rokov destabilizovali podzemný ľad, ktorý bol po tisícročia zmrznutý. "Čo sme videli, je ohromujúce. Znamená to, že klíma je teraz teplejšia než kedykoľvek za posledných 5 000 rokov alebo aj viac rokov," opisuje profesor geofyziky a spoluautor výskumu Vladimír Romanovský.
Svoje závery vedci zverejnili v odbornom časopise Geophysical Research Letters. Podľa nich dokazujú, že je potrebné v záujme klímy urýchlene konať. Medzinárodné spoločenstvo sa tejto problematike venuje na práve prebiehajúcej konferencii v nemeckom Bonne, kde sa bude okrem iného zaoberať znižovaním emisií skleníkových plynov alebo klimatickou politikou.
Výsledky výskumu sú založené na dátach, ktoré tím analyzuje od svojej poslednej expedície do oblasti v roku 2016. Tím sa vybral do vzdialených miest za pomoci špeciálneho lietadla. Na mieste ich však čakala zem, ktorá bola úplne rozdielna od nedotknutého arktického terénu, ktorý si pamätali zo svojej výpravy pred desiatimi rokmi.
Na mieste sa im naskytol pohľad na termokras, ktorý vzniká vplyvom striedavého sezónneho mrznutia vody a topenia podzemného ľadu v permafroste. Podľa vedcov vznikol v oblasti rad jazierok a kedysi riedka vegetácia začala prekvitať. Podľa Romanovského tento výjav pripomínal následky bombardovania.
"Je to kanárik v uhoľnej bani. Je veľmi pravdepodobné, že tento fenomén pôsobí na oveľa väčšiu oblasť. Práve na to sa zameriame v ďalšom výskume," uviedla pre denník The Guardian spoluautorka štúdie Louise Farquharsonová.
Vedcov znepokojuje predovšetkým stabilita permafrostu, pretože rýchle topenie by mohlo uvoľniť veľké množstvo plynov zachytávajúcich teplo, čo by opäť viedlo k rýchlejšiemu zvyšovaniu teploty. Prudké zvýšenie teplôt by podľa odborníkov zničilo južnú pologuľu a ohrozilo životaschopnosť priemyselnej civilizácie na tej severnej.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
