Klimatické zmeny vyvolané ľuďmi zrejme spôsobili, že teplota pri nedávnej vlne horúčav bola o celé štyri stupne vyššia, než by bola za normálnych okolností.
Vyplýva zo včera uverejnenej štúdie klimatológov, podľa ktorej je navyše pravdepodobnosť výskytu takto extrémneho počasia päťkrát vyššia ako pred sto rokmi.
Pri vlne horúčav z konca júna bola v Gallargues-le-Montueux v regióne Provence zaznamenaná najvyššia teplota v histórii meraní 45,9 stupňov. Je to o takmer dva stupne viac ako doterajšie maximum z roku 2003. Ďalšie rekordy potom padali aj v Španielsku, Švajčiarsku, Rakúsku, Nemecku a Česku.
"Klimatické zmeny už nie sú abstraktný nárast globálnej teploty, ale rozdiel, ktorý cítite, keď vyjdete von počas horúčavy," povedal podľa agentúry Reuters Geert Jan van Oldenborgh, výskumník z Holandského kráľovského meteorologického inštitútu a súčasne jeden z autorov štúdie vypracovanej vedeckou skupinou World Weather Attribution (WWA).
"Pozorovanie ukazuje, že ... podobne časté vlny horúčav by boli zrejme o štyri stupne nižšie ako pred sto rokmi," uvádza štúdia. "Zažili sme horúčavy, ktorých intenzita sa v polovici storočia môže stať normou," povedal klimatológ z francúzskeho inštitútu CNRS Robert Vautard.
Klimatológovia dlhodobo tvrdia, že otepľovanie zemského povrchu spôsobené prevažne vypúšťaním emisií kysličníka uhličitého z fosílnych palív do ovzdušia spôsobí, že klimatické javy budú extrémnejšie a že tieto extrémy - ako sú búrky, suchá či záplavy - budú častejšie.
Meteorológovia uvádzajú, že oslabovanie takzvaného tryskového prúdenia vo vysokých výškach atmosféry nad Európou spôsobuje, že sa pomalšie mení počasie, čo v dôsledku vedie k nárastu teplôt.
Svetová meteorologická organizácia v piatok vydala vyhlásenie, že rok 2019 má nakročené k tomu stať sa jedným z najteplejších rokov vôbec a že obdobie 2015-2019 bude najteplejším zaznamenaným päťročným obdobím v histórii meraní. Uviedla tiež, že vlna horúčav bola "úplne v súlade" s extrémami spojenými s dôsledkami vypúšťanie skleníkových plynov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
