Pri rozprášení aerosólov oxidu siričitého do atmosféry, ktoré budú odrážať slnečné lúče, dôjde k zníženiu slnečného svitu a dôsledkom bude menšie otepľovanie.
Taký je jeden z postupov takzvaného solárneho geoinžinierstva, ktoré má do budúcnosti pomôcť ľudstvu v boji s klimatickými zmenami, uvádzajú Lidovky.cz.
Oporou metódy je prípad filipínskej sopky Pinatubo, ktorá v roku 1991 vychrlila do atmosféry milióny ton popola a sopečných plynov. Tie následne ochladili planétu na dva až tri roky.
Oteplenie o päť stupňov kvôli oblakom
V novom výskume vydanom v Zborníku Národnej akadémie vied (PNAS) však vedci tvrdia, že postup nebude účinný, ak bude podiel skleníkových plynov ďalej stúpať k veľmi vysokým hodnotám.
„Solárne geoinžinierstvo možno nebude spásne pri zabránení značného otepľovania, ak bude trvať dlhšie ako jedno storočie, a počas tohto obdobia sa budú naďalej zvyšovať emisie skleníkových plynov,“ uviedol pre The Independent jeden z hlavných autorov štúdie Tapio Schneider z Kalifornského technologického inštitútu.
Dôvodom je, že veľmi vysoké hodnoty skleníkových plynov v atmosfére by spôsobili úbytok nízko položených oblakov s názvom stratocumulus.
Tieto oblaky pritom ochladzujú Zem tienením, a ak by sa rozpadli, mohlo by to viesť k otepleniu planéty až o ďalších päť stupňov Celzia.
Odborníci totiž zistili, že sa oblaky rozpadnú, ak hladiny oxidu uhličitého v atmosfére prekročia viac než štvornásobok súčasnej úrovne, aj napriek použitiu solárneho geoinžinierstva.
Podľa niektorých expertov je scenár s takým veľkým znečistením síce krajne nepravdepodobný, ale napríklad Doug MacMartin z Cornellovej univerzity dodáva, že ľudstvo by sa na to nemalo spoliehať. „Nemôžeme len spáliť všetky fosílne palivá a vyriešiť problém pomocou solárneho geoinžinierstva.“
Nádej, ale aj riziko
Rôzne metódy geoinžinierstva sú dosiaľ nie príliš prebádanou oblasťou a s pokusmi ich účinkov v praxi počítajú vedci až v nasledujúcich rokoch.
Okrem nádeje na zvrátenie klimatických zmien so sebou geoinžinierstvo prináša podľa expertov tiež riziká, už teraz sú problematické napríklad rôzne sociálne a etické aspekty.
Jedným z nich je fakt, že ak bude technológia fungovať, mohla by byť politikmi vnímaná ako rýchle riešenie klimatickej krízy, čo by viedlo nakoniec k tomu, že krajiny nebudú dodržiavať záväzky znižovať emisie skleníkových plynov.
Experti tiež predpokladajú, že ak ľudstvo raz začne počasie cielene a celoplošne ovplyvňovať, už nepôjde skončiť, aby dosahy neboli ešte horšie ako pôvodne.
Problematickým bodom tiež je, že metódu môžu zneužiť jednotlivé štáty. Ostatne už roku 1962 americký prezident Lyndon B. Johnson konštatoval, že tí, ktorí rozkazujú počasiu, môžu vládnuť svetu.