Podľa ich merania oceánsky prúd prinášajúci teplú vodu k Európe zoslabol vinou globálneho otepľovania viac, než sa predpokladalo. Môže to mať veľmi znepokojujúce dôsledky, napísal denník Financial Times.
Spomalenie o 15 percent
V odbornom magazíne Nature Geoscience odborníci zverejnili štúdiu založenú na meraní teplôt a pohybu sedimentov, z ktorej vyplýva, že takzvaná Atlantická južná cirkulácia (AMOC) výrazne spomalila.
"Veľmi pravdepodobne je to spôsobené emisiami skleníkových plynov, pretože pre spomalenie iné presvedčivé vysvetlenie neexistuje," tvrdí Stefan Rahmstorf, jeden z autorov štúdie z Inštitútu pre skúmanie zmien klímy v nemeckom Postupime. "Presne toto nám klimatické modely predpovedali už desiatky rokov."
Golfský prúd je oceánske prúdenie, ktoré unáša teplú vodu z trópov pozdĺž východného pobrežia severoamerického kontinentu.
Prúd, ktorým tečie stokrát viac vody ako korytom Amazonky, sa cestou postupne ochladzuje a v oblasti Grónska klesá ku dnu a chladnú vodu unáša južným smerom do Atlantického oceánu.
Za posledné storočie prúd spomalil o 15 percent a podľa Rahmstorfa už tým citeľne ovplyvňuje vzorce počasia, napríklad v južnej Európe sú kvôli tomu častejšie vlny extrémnych horúčav.
Atlantické prúdenie je však komplexný fenomén a okrem prúdenia teplej vody k Európe hrá úlohu napríklad v tom, že má Veľká Británia mierne zimy. Ovplyvňuje aj tvorbu búrok.
Práve preto považuje Rahmstorf zistenia za znepokojujúce. "Ak to tak bude pokračovať, môžeme sa čoskoro priblížiť k bodu zvratu, kedy sa celé prúdenie úplne naruší."
Veľa sladkej vody a vyšších teplôt
Jedným z dôvodov, prečo sa atlantický systém prúdenia spomaľuje, je topenie ľadu v Grónsku, kde sa do oceánu dostáva obrovské množstvo chladnej sladkej vody, ktorá ovplyvňuje proces ponárania prúdu ku dnu.
Svoju úlohu zohrávajú aj vyššie zrážky v Severnej Amerike, kde sa do oceánu dostáva väčšie množstvo sladkej vody, a tiež stúpajúca teplota oceánu, ktorá znižuje rozdiel teplôt vody medzi trópmi a pólom.
Britský oceánograf Andrew Meijers, ktorý sa na výskume nepodieľal, má za to, že štúdia "odhaľuje, že pred érou zmien klímy spôsobených ľudskou činnosťou bolo atlantické prúdenie relatívne stabilné a silnejšie, než je teraz". "To naznačuje, že spomalenie nie je prirodzenou zmenou, ale výsledkom ľudského vplyvu."
Iní vedci však ďalej zdôrazňujú, že ohľadne toho, ako Golfský prúd ovplyvňuje počasie v Európe, stále panuje veľká neistota.
"Ide o zaujímavú štúdiu a vyžaduje ďalšie bádanie. Avšak by sme v jej výsledkoch nemali vidieť viac, ako v nich je," povedal klimatológ Tim Palmer z Oxfordskej univerzity.
Je bod zvratu na spadnutie?
Iný výskum zverejnený v časopise PLAS tvrdí, že tempo globálneho otepľovania sa zvyšuje, čo môže Golfský prúd úplne zastaviť.
Šéf výskumného tímu Johannes Lohmann z kodanskej univerzity sa však domnieva, že počas nasledujúcej stovky rokov k tomu nedôjde, pokiaľ otepľovanie nenaberie vyššiu rýchlosť.
"Stále sa vedie široká diskusia o tom, či bod zvratu v atlantickom prúdení už je na spadnutie," povedal Lohmann.
"Máme vďaka klimatickým zmenám v histórii presvedčivé dôkazy o tom, že už skôr AMOC prešla zo stavu podobného tomu, v ktorom sa nachádzame teraz... až k úplnému zastaveniu," dodal.