Odliv na pláži odhaľuje zvláštne zoskupenie balvanov, napoly ponorených do piesku. Ponúka tak pohľad na pozostatky niekoľko storočí starej veže, ktorú ukrývala voda.
Múry Derbentu - starobylého perzského opevneného mesta a teraz najjužnejšieho cípu ruského Dagestanu - vždy obklopovala aura tajomna. Mýtus hovorí, že ich vybudoval Alexander Veľký, aby ochránil impérium pred inváziami barbarov.
"Je to nesmierne dôležitý objav," upozorňuje archeológ Murtazali Gadžijev na ruiny, ktoré sa prvýkrát vynorili z vĺn v marci.
"Pravdepodobne v budúcnosti nájdeme viac pozostatkov mestských múrov. Za predpokladu, že sa Kaspické more bude ďalej zmenšovať," dodáva.
Vážna hrozba pre ekosystémy
Vedci sú pritom čím ďalej viac presvedčení, že to tak skutočne bude. Podľa niekoľkých štúdií jazero vysychá úmerne tomu, ako v regióne kvôli klimatickým zmenám stúpajú teploty.
Pritom úbytok vôd jazera, ktorého hladina od polovice 90. rokov minulého storočia klesla o niekoľko metrov, predstavuje vážnu hrozbu pre krehké ekosystémy so stovkami endemických druhov. A tiež pre rozľahlé oblasti vyprahnutej časti Ázie, kde ľudské životy vždy záviseli na Kaspickom mori.
Kaspické more sa vždy správalo nepredvídateľne. Koktejl klimatických posunov a pohybu tektonických dosiek v histórii spôsoboval prudké a neočakávané zmeny jeho hladiny, pri ktorých mestám okolo neho striedavo hrozilo zaplavenie, alebo uviaznutie ďaleko od brehov.
V minulom storočí bolo more obzvlášť vrtkavé. V 30. rokoch prehradenie rieky Volgy, ktorá jazero zásobuje vodou z 80 percent, spôsobilo pokles hladiny o dva metre za päť rokov. V 90. rokoch kvôli väčším zrážkam okolo Volgy naopak hladina mora nečakane stúpla až k takmer rekordnej úrovni.
Hladina za rok klesne o sedem centimetrov
Pre obyvateľov dagestanských pobrežných oblastí sa výkyvy morskej hladiny v 20. storočí stali rytmom života.
"Pred tridsiatimi rokmi vlny už začínali odnášať budovy. Vtedy sme si robili starosti, ako ochránime mesto," rozpráva šesťdesiatpäťročný penzista z Darbentu Zaur Mullajev.
V roku 1996 sa však situácia obrátila. Hladina začala rýchlo a trvalo klesať, čo platí dodnes. Ročne klesne o zhruba sedem centimetrov. V Derbente vlny ustúpili asi o sto metrov a nechali za sebou míle piesočných dún pozdĺž pobrežia.
Tentoraz pokles hladiny spôsobuje však iný jav. "Teraz je to o klimatických zmenách," hovorí Eldar Eldarov, profesor geografie z Dagestánské štátnej univerzity.
"Z Volgy priteká stále rovnaké množstvo vody, ale vyššie teploty na povrchu znamenajú, že sa voda viac vyparuje," vysvetľuje Eldarov. To je teória, ktorá získava vo vedeckej komunite čoraz väčšiu váhu.
Podľa jednej minuloročnej štúdie klesne hladina Kaspického mora do konca storočia až o 18 metrov. Pri takomto scenári vyschne zhruba štvrtina jeho súčasnej rozlohy.
A zanechá za sebou 93-tisíc kilometrov štvorcových nových púští, podobných tým v okolí vysychajúceho Aralského jazera.
V tomto prípade je to takmer výhradne o klíme
"Pri vysychaní jazier ide zvyčajne o kombináciu ľudských aktivít ako poľnohospodárstvo a klimatických faktorov," vysvetľuje Matthias Prange, klimatológ z univerzity v nemeckých Brémach.
"Avšak v prípade Kaspického mora je to takmer výhradne o klíme," tvrdí s tým, že pokles hladiny spôsobujú v drvivej väčšine rastúce teploty.
Kaspickému moru, ktoré je miestami viac ako kilometer hlboké, pravdepodobne nehrozí vyschnutie do takej miery ako v prípade Aralského jazera.
Napriek tomu by trvalé otepľovanie mohlo more zmenšiť nenávratne a ohroziť ľudí i ekosystémy v jeho okolí.
Ľudia pozdĺž dagestanského pobrežia pociťujú dopady miznúceho jazera už teraz v každodennom živote. Rybári v prístave Kaspijsk sa sťažujú na chronické priemyselné znečistenie, ktoré zabíja úlovky vo vodách - a tie každý rok ustúpia od prístavu o dva až tri metre.
"Od doby, kedy sme tu pred pätnástimi rokmi začínali, sa pobrežie posunulo asi o sedemdesiat metrov," hovorí hotelier Ali Amirchanov, ktorého rezort stojí na pozemkoch, ktoré vydalo ustupujúce more. "Skoro každý rok musíme pridať ďalší rad slnečníkov na pláž, ako voda ustupuje," opisuje Amirchanov.
Ďalší dopad na podnebie a oblasti
Napriek nebezpečenstvu, že mestá zostanú kilometre ďaleko od jazera, v mnohých ohľadoch bude Dagestan pravdepodobne ušetrený najhorších dopadov vysychania Kaspického mora, rozkladá sa totiž u jeho hlbokých častí.
U väčšiny plytkých častí Kaspického mora na východe, vrátane zálivu v Kazachstane, sa však očakáva, že sa úplne vyparí.
Na západe Kazachstanu ústup jazera už teraz ohrozuje ropné pole Kašagan, pretože hladina je taká nízka, že sa podporné plavidlá nedostanú k vrtným plošinám.
Vysychanie Kaspického mora navyše bude mať pravdepodobne ďalší neblahý dopad na podnebie v oblasti. Hrozí, že sa urýchlia lokálne klimatické zmeny, keďže už začal slabnúť chladiaci efekt jazera a ubudlo tiež zrážok.
"Pravdepodobne uvidíme, že letá v kaspickom regióne, najmä v Strednej Ázii, budú výrazne teplejšie a suchšie. Pritom je to región, ktorý má už teraz veľké problémy s nedostatkom vody," uzatvára Prange.