Európa zažila v posledných týždňoch extrémne výkyvy počasia. Na Morave udrelo tornádo a západ Európy, najmä nemeckú spolkovú krajinu Porýnie-Falcko, zasiahli záplavy s tragickými následkami. Máme sa na podobné udalosti podľa klimatológa Pavla Zahradníčka pripraviť?
"Extrémy samy o sebe tu bývali vždy. Klimatická zmena nové extrémy nerobí. Na čo si ale budeme musieť zvyknúť je skutočnosť, že extrémy budú intenzívnejšie a častejšie," myslí si Zahradníček.
"Za posledných 500 rokov je posledných 30 rokov najaktívnejších, čo sa povodní týka. Zároveň sme zažili najväčšie sucho za posledných dvetisíc rokov," pokračuje klimatológ pre iDNES.cz.
Ale môže za to človek? "Určite to tak je. Otepľuje sa na 98 percentách našej planéty, len výnimočne je to inak," myslí si klimatológ.
Na druhú stranu odporcovia tohto názoru argumentujú tým, že podobné zmeny boli v dejinách úplne štandardné.
Hovoria, že pred tisíc či miliónmi rokmi boli na jednom mieste opakovane ľadovce, oceány či púšte a že je klimatická zmena prirodzeným procesom.
Začalo to priemyselnou revolúciou
Pavel Zahradníček toto nespochybňuje. "Prirodzene sa klíma mení, mali sme stredoveké teplotné optimum, potom sme mali malú dobu ľadovú v 16. a 18. storočí. Vtedy za to ale mohli výhradne prírodné javy, zmeny dráhy planéty krajiny alebo slnečná aktivita. Ale nikdy tieto zmeny neboli na tak veľkom území ako teraz. V stredoveku to bolo napríklad len na štyridsiatich percentách územia. A dnes je to 98 percent územia."
Podľa Zahradníčka začal človek významne ovplyvňovať klímu s príchodom priemyselnej revolúcie. Ale zásadne začal zasahovať do chodu prírody najmä po druhej svetovej vojne.
"Vtedy strmo vzrástol počet obyvateľov. Bol vyvíjaný veľký tlak na suroviny, energiu, vodu alebo poľnohospodárstvo. Od osemdesiatych rokov 20. storočia preto začali rásť teploty a tie prejavy sú omnoho markantnejšie."
A čo sa stane do konca 21. storočia v našej oblasti? "Klimatické modely máme vypracované do roku 2100. Do roku 2050 porastie teplota o 2 stupne, a to bez ohľadu na emisný scenár, teda či budeme do ovzdušia vypúšťať viac či menej emisií. S tým už nie sme schopní vzhľadom k zotrvačnosti nič urobiť."
Po roku 2050 existujú podľa Zahradníčka tri scenáre. "Prvý je Parížsky scenár, teda že sa nám podarí skleníkové plyny naozaj výrazne znížiť. A v tom prípade by sa nám od roku 2050 teploty mali vracať k súčasnému stavu. Druhý scenár je ten, že opatrenia prijmeme, ale nie v tak výraznej miere."
Tento scenár podľa klimatológa predpokladá, že teploty zostanú trvalo o dva stupne vyššie ako v súčasnosti. Pokiaľ sa ale žiadne opatrenia neprijmú, bude tu do konca 21. storočia o štyri stupne teplejšie ako teraz.
Teplo, stúpajúca hladina oceánov aj migrácia
"To bude mať vplyv na počet tropických dní, na horúce vlny, sucho, pretože zrážky budú ako dnes veľmi variabilné, ale pri väčšom teple sa bude vlaha odparovať a sucha budú intenzívnejšie. Bude oveľa viac povodní a silných búrok, ostatne presne tak, ako sme to videli v posledných 30 rokoch," hovorí klimatológ.
Podľa klimatológa bude tiež stúpať hladina oceánov a morí a najviac pocítia klimatické zmeny prímorské oblasti a ostrovy. "Záleží na tom, ktorý z tých scenárov sa naplní, ale môže to byť rádovo o desiatky centimetrov a to pobrežné oblasti určite zasiahne."
Reálne je podľa Zahradníčka aj to, že sa niektoré oblasti stanú kvôli teplu a suchu neobývateľné a že to spôsobí migračné vlny. "Môže to posunúť masu ľudí hľadať oblasti, ktoré sú priaznivé v zmene klímy."
"Typicky si vezmite situáciu v Kanade, kde teploty vystúpili na 49 stupňov a vzrástla úmrtnosť ľudí. Ak sa to stane štandardom, najmä v tropických oblastiach, kde stúpne vlhkosť vzduchu tak, že telo sa nebude schopné ochladiť, tak ľudia nebudú mať inú možnosť, než sa presunúť niekam inam," konštatuje klimatológ.